JOJ History

Ghost army- Armáda duchov

Používali nafukovacie tanky, delá, či nákladiaky. Vytvárali falošnú zvukovú kulisu presúvajúcej sa armády, či vysielali správy tak, aby ich nepriateľ zachytil.Ich najznámejšou akciou bola spolupráca pri D-day, vylodení v Normandii.Aké boli úlohy tzv. Ghost army, armády duchov?Tvorilo ju približne tisíc vojakov a sto dôstojníkov, dokázala však presvedčit nacistov, že ju tvorí až 40-tisíc mužov a prislúchajúce množstvo techniky.Desaťročia po vojne boli informácie o ich pôsobení prísne tajné.V 24 podcaste sa o tejto špeciálnej súčasti americkej armády rozprávala s historikom Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Martinom Poschom redaktorka TV JOJ Veronika Homolová Tóthová.

Čo vedia Slováci o období 1939-45?

Kto boli kľúčoví politickí predstavitelia Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945?
Čo znamená výraz arizácia?Koľko ľudí židovského pôvodu bolo počas deportácií zo Slovenska odvlečených?Máme si tieto historické fakty pripomínať, alebo je už čas na ne radšej nespomínať?Odkiaľ čerpáte informácie o holokauste?Toto sú niektoré z otázok, ktoré boli súčasťou reprezentatívneho prieskumu “Ľudácka slovenská republika 1939-1945 a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti”.
Prieskum bol prezentovaný pri príležitosti vyhlásenia samostatnosti Slovenska, ktoré sa udialo 14. marca 1939.
V 24podcaste výsledky tohto prieskumu prezentuje historik z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Ján Hlavinka.
Okrem jednotlivých otázok s Veronikou Homolovou Tóthovou bližšie rozobrali napríklad tzv. prezidentské výnimky, či proces arizácie.

Viliam Gerik

Viliam Gerik je pre jedných výborný telegrafista, výsadkár, ktorý mal veľkú smolu. Pre iných zradca, ktorý sa po neúspešných pokusoch o nadviazanie spolupráce s odbojom rozhodol prihlásiť na protektorátnej policajnej stanici. Naivne veril, že ho neodovzdajú gestapu.
To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.
Viliama Gerika priviezli aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov.
Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo kázalo kontaktovať nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto poslali do koncentračného tábora v Dachau.
Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa ujsť. Sám sa prišiel prihlásiť úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.
Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.
Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubišaa ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či prenasledovanie ďalších ľudí.
Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdil súd na trest smrti obesením.

Čechoslováci v gulagu

Hovorí sa o ľuďoch, ktorí boli odvlečení do gulagov, no skratka GULAG neoznačuje tábor. V obrovskej sieti táborov, ktorých bolo až okolo päťsto, bolo väznených odhadom 15- 18 miliónov ľudí. A minimálne 1,5 milióna tam na následky krutého zaobchádzania, katastrofálne hygienické podmienky, nedostatok jedla, otrockú prácu, či po útoku iných, najmä kriminálnych väzňov, alebo strážcov zahynulo.
Gulagmi prešli a aj v nich zahynuli tisíce Čechoslovákov. Presné čísla dodnes nevieme.
Ako a prečo sa vôbec cudzí štátni príslušníci dostávali do týchto táborov?
A prečo sa stávalo, že ich po odpykaní trestu, či po amnestii niekedy Československo nechcelo prijať späť?
O týchto témach sa v 24podcaste budeme rozprávať s Petrom Juščákom, publicistom, spisovateľom, ktorý sa tejto časti našich dejín venuje už desaťročia.

Sto statočných - vojnoví veteráni

O jednom hrdinovi zo Slovenského národného povstania zistil, že sa po vojne živil v cirkuse ako kaskadér - jazdil na motorke v železnej guli. Pozná aj príbeh dlhé roky spriatelených rodín, ktorých rozdelila druhá svetová vojna - najmä to, že člen jednej z tých rodín mal zodpovednosť za to, že väčšina tej druhej rodiny bola zavraždená. Volali sa Schlessingerovci a Tisovci.
Asi nikto iný na Slovensku sa nerozprával s toľkými vojnovými veteránmi ako on.
Zaznamenal osudy desiatok frajerov, ako im hovorí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne - na západnom,či východnom fronte alebo v Slovenskom národnom povstaní.
Z jeho článkov a statusov je vždy cítiť ako si ich odvahu a statočnosť váži.
Hosťom 24 podcastu je Pavol Vitko, novinár, publicista, venujúci sa zaznamenávaniu osudov vojnových veteránov.

Oslobodenie Auschwitzu

Pred 78 rokmi bol oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz. Červená armáda postupovala rýchlejšie ako nacisti predpokladali a preto v tábore našla okolo 7-tisíc ťažko chorých väzňov, ktorých tam nacisti nechali, lebo si mysleli, že zomrú, kým sa im dostane pomoci. Ostatných okolo 58-tisíc ľudí vyhnali pár dní pred oslobodením tábora na tzv. pochody smrti.
Ako oslobodenie prebiehalo?
Ako si naň spomínali samotní väzni alebo aj vojaci Červenej armády?
Čo v tábore našli?
Kedy Auschwitz prestal prijímať ďalšie transporty?
Prečo sa nezachovali žiadne budovy z tábora Auschwitz-Monowitz, ktorý bol zriadený pri továrni Buna, v ktorej väzni vyrábali syntetickú gumu?
Zostávajú ešte nejaké historické dokumenty utajené v archívoch?
Aj na tieto otázky odpovedal v podcaste o oslobodení tábora Auschwitz Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik Historického ústavu SAV.

Pracovné tábory Nováky a Vyhne

Nováky a Vyhne – ďalšie dva pracovné tábory pre Židov. Nováky vznikli v bývalých armádnych skladoch, Vyhne v zabavených židovských kúpeľoch. Tábory boli nielen sebestačné, ale aj vysoko ziskové – obrat dosahoval milióny slovenských korún. Jedným z dôvodov bolo, že väzni nedostávali na svoju prácu žiadnu, alebo len minimálnu mzdu.
Existujú albumy fotografií zo všetkých pracovných táborov pre Židov.
Sú to však propagandistické snímky, ukazujú prikrášlenú realitu. Používali sa na propagačné účely, ale zároveň zachytávajú aj páchateľov – gardistov, ktorí v tábore pôsobili.
Hosťom 24 podcastu je Ján Hlavinka z Dokumentačného strediska holokaustu a Historického ústavu SAV.
Fotografie použité v podcaste pochádzajú zo zbierok Slovenského národného archívu, z fondu "Ministerstvo vnútra, 1938 – 1945, židovské pracovné tábory".

Vznik pracovného a koncentračného tábora Sereď

SLOVENSKO / Vojnová Slovenská republika zakázala Židom zastávať množstvo zamestnaneckých pozícií, vzala im majetok, zoštátnila byty a domy. Vytvorila veľkú skupinu ľudí, ktorá nebola schopná si na živobytie zarobiť, ani odpredať nejaký majetok. Zo židovských spoluobčanov vytvorila sociálny problém.
A zároveň hlásala, že Židia pracovať nechcú a štát ich to naučí. Tak vznikli pracovné strediská a tábory, kde boli títo ľudia väznení a pracovali zadarmo. Ich výrobky si objednávali bežní ľudia – kabelky, opasky, metly, uniformy pre železničiarov, nábytok, tehly, betónové prefabrikáty, ale aj hračky.
V tejto časti podcastu sa budeme rozprávať o tom, aké podmienky panovali v Seredi a prečo ju bývalí väzni tábora rozdeľujú na tzv. prvú a druhú Sereď.Hosťom 24podcastu je Matej Beránek, historik z Múzea holokaustu v Seredi.

Vyhladzovací tábor Sobibor

Keď sa hovorí o transportoch do koncentračných táborov, väčšine ľudí napadne Auschwitz. Najviac ľudí deportovaných zo Slovenska však zahynulo v inom tábore.
Likvidačný tábor Sobibor postavili blízko dnešných poľsko-bieloruských hraníc.
Fungoval relatívne krátko – od mája 1942 do októbra 1943, kedy ho po úspešnej vzbure, počas ktorej väzni zabili viacerých dozorcov a podarilo sa im z tábora ujsť, nacisti zrovnali so zemou.
Historikovi Jánovi Hlavinkovi sa podarilo identifikovať aj jedného Slováka, ktorý Sobibor, vďaka šťastiu a náhode prežil.
Dlho o ňom existovalo veľmi málo a nie veľmi kvalitných fotografií. To sa zmenilo pred dvomi rokmi, kedy boli na verejnosti prezentované fotografie, ktoré pochádzali z pozostalosti zástupcu veliteľa tábora, Johanna Niemanna, ktorý bol jedným z nacistov, ktorých väzni pri vzbure zabili.
Práve na jeho fotografiách sa objavil aj John Demjanjuk, ktorý na súde roky tvrdil, že nikdy v Sobibore neslúžil.
Hosťom 24 podcastu je Ján Hlavinka z Dokumentačného strediska holokaustu a Historického ústavu SAV.

Rodinné transporty

Tento rok uplynulo 80 rokov od obdobia, v ktorom vojnová Slovenská republika deportovala desaťtisíce svojich občanov do koncentračných táborov.
Ako ten proces vyzeral?
Kam si deportovaní ľudia počas prvých transportov mysleli, že smerujú?
Aká bola realita deklarovaného vysťahovania za prácou?
Čo pomohlo k ukončeniu prvej vlny transportov v októbri 1942?
Kto mal na starosti druhú vlnu od septembra 1944?
Hosťom 24 podcastu je Matej Beránek, historik z Múzea holokaustu v Seredi.
V ďalších častiach podcastu sa budeme venovať koncentračnému táboru Sobibor, kde zahynulo najviac ľudí deportovaných zo Slovenska a podrobne rozoberieme aj pracovné a sústreďovacie tábory Sereď, Vyhne a Nováky.