JOJ History

Rod Sztáray/Stárai

Z ich rodu pochádzala dvorná dáma cisárovnej Sissi, ktorá pri nej bola aj v čase, keď ju pilníkom na ulici vo Švajčiarsku napadol atentátnik. Volala sa Irma Sztáray.Nebola to prvá dvorná dáma, ktorá pochádzala z tohto rodu – Anna Sztáray bola dvornou dámou dcéry Márie Terézie, Márie Kristíny.Prečo si obe šľachtičné vybrali dvorné dámy z tohto rodu, ktorý je spätý s obcou Staré a Michalovcami?Čo to znamenalo stať sa dvornou dámou?Ako dlho boli v službe?Aký bol ich život po jej ukončení?Prečo Sztárayovci odišli zo svojho kaštieľa?A ako Mária Terézia riešila manželské nezhody v tomto rode?Hosťami Veroniky Homolovej Tóthovej boli v 24 podcaste riaditeľka Zemplínskeho múzea, Stanislava Rovňáková a kurátor-historik zbierky histórie, Martin Molnár.

Prvý transport Židov zo Slovenska

25. marca 1942 bol zo Slovenska, konkrétne z Popradu, vypravený prvý transport do koncentračného tábora. Išlo o 999 mladých slobodných dievčat a žien nad šestnásť rokov. Smerovali do Auschwitzu.
Netušili kam ich vezú, verili, že tam budú pracovať.
Nevieme presne, koľko z nich prežilo a dočkalo sa oslobodenia, ale historici najčastejšie uvádzajú, že ich mohlo byť asi dvadsaťpäť.
Čo ich pri príchode čakalo, aké podmienky vládli v tábore, kedy začali aj tieto dievčatá zo Slovenska stavať Birkenau, ako ich miestni privítali, keď sa po vojne vrátili.
Na všetky tieto otázky v 24 podcaste odpovie historik Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi, ktorý sa s viacerými preživšími stretol a s niektorými z nich nakrútil aj krátke dokumentárne filmy. V podcaste si budete môcť vypočuť autentické výpovede Hildy Hraboveckej, Laury Špánikovej a Edity Grosmanovej.
S Martinom Korčokom sa rozprávala editorka @jojhistorysk Veronika Homolová Tóthová.  

Ghost army- Armáda duchov

Používali nafukovacie tanky, delá, či nákladiaky. Vytvárali falošnú zvukovú kulisu presúvajúcej sa armády, či vysielali správy tak, aby ich nepriateľ zachytil.Ich najznámejšou akciou bola spolupráca pri D-day, vylodení v Normandii.Aké boli úlohy tzv. Ghost army, armády duchov?Tvorilo ju približne tisíc vojakov a sto dôstojníkov, dokázala však presvedčit nacistov, že ju tvorí až 40-tisíc mužov a prislúchajúce množstvo techniky.Desaťročia po vojne boli informácie o ich pôsobení prísne tajné.V 24 podcaste sa o tejto špeciálnej súčasti americkej armády rozprávala s historikom Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Martinom Poschom redaktorka TV JOJ Veronika Homolová Tóthová.

Čo vedia Slováci o období 1939-45?

Kto boli kľúčoví politickí predstavitelia Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945?
Čo znamená výraz arizácia?Koľko ľudí židovského pôvodu bolo počas deportácií zo Slovenska odvlečených?Máme si tieto historické fakty pripomínať, alebo je už čas na ne radšej nespomínať?Odkiaľ čerpáte informácie o holokauste?Toto sú niektoré z otázok, ktoré boli súčasťou reprezentatívneho prieskumu “Ľudácka slovenská republika 1939-1945 a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti”.
Prieskum bol prezentovaný pri príležitosti vyhlásenia samostatnosti Slovenska, ktoré sa udialo 14. marca 1939.
V 24podcaste výsledky tohto prieskumu prezentuje historik z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Ján Hlavinka.
Okrem jednotlivých otázok s Veronikou Homolovou Tóthovou bližšie rozobrali napríklad tzv. prezidentské výnimky, či proces arizácie.

Viliam Gerik

Viliam Gerik je pre jedných výborný telegrafista, výsadkár, ktorý mal veľkú smolu. Pre iných zradca, ktorý sa po neúspešných pokusoch o nadviazanie spolupráce s odbojom rozhodol prihlásiť na protektorátnej policajnej stanici. Naivne veril, že ho neodovzdajú gestapu.
To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.
Viliama Gerika priviezli aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov.
Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo kázalo kontaktovať nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto poslali do koncentračného tábora v Dachau.
Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa ujsť. Sám sa prišiel prihlásiť úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.
Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.
Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubišaa ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či prenasledovanie ďalších ľudí.
Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdil súd na trest smrti obesením.

Čechoslováci v gulagu

Hovorí sa o ľuďoch, ktorí boli odvlečení do gulagov, no skratka GULAG neoznačuje tábor. V obrovskej sieti táborov, ktorých bolo až okolo päťsto, bolo väznených odhadom 15- 18 miliónov ľudí. A minimálne 1,5 milióna tam na následky krutého zaobchádzania, katastrofálne hygienické podmienky, nedostatok jedla, otrockú prácu, či po útoku iných, najmä kriminálnych väzňov, alebo strážcov zahynulo.
Gulagmi prešli a aj v nich zahynuli tisíce Čechoslovákov. Presné čísla dodnes nevieme.
Ako a prečo sa vôbec cudzí štátni príslušníci dostávali do týchto táborov?
A prečo sa stávalo, že ich po odpykaní trestu, či po amnestii niekedy Československo nechcelo prijať späť?
O týchto témach sa v 24podcaste budeme rozprávať s Petrom Juščákom, publicistom, spisovateľom, ktorý sa tejto časti našich dejín venuje už desaťročia.

Sto statočných - vojnoví veteráni

O jednom hrdinovi zo Slovenského národného povstania zistil, že sa po vojne živil v cirkuse ako kaskadér - jazdil na motorke v železnej guli. Pozná aj príbeh dlhé roky spriatelených rodín, ktorých rozdelila druhá svetová vojna - najmä to, že člen jednej z tých rodín mal zodpovednosť za to, že väčšina tej druhej rodiny bola zavraždená. Volali sa Schlessingerovci a Tisovci.
Asi nikto iný na Slovensku sa nerozprával s toľkými vojnovými veteránmi ako on.
Zaznamenal osudy desiatok frajerov, ako im hovorí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne - na západnom,či východnom fronte alebo v Slovenskom národnom povstaní.
Z jeho článkov a statusov je vždy cítiť ako si ich odvahu a statočnosť váži.
Hosťom 24 podcastu je Pavol Vitko, novinár, publicista, venujúci sa zaznamenávaniu osudov vojnových veteránov.

Oslobodenie Auschwitzu

Pred 78 rokmi bol oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz. Červená armáda postupovala rýchlejšie ako nacisti predpokladali a preto v tábore našla okolo 7-tisíc ťažko chorých väzňov, ktorých tam nacisti nechali, lebo si mysleli, že zomrú, kým sa im dostane pomoci. Ostatných okolo 58-tisíc ľudí vyhnali pár dní pred oslobodením tábora na tzv. pochody smrti.
Ako oslobodenie prebiehalo?
Ako si naň spomínali samotní väzni alebo aj vojaci Červenej armády?
Čo v tábore našli?
Kedy Auschwitz prestal prijímať ďalšie transporty?
Prečo sa nezachovali žiadne budovy z tábora Auschwitz-Monowitz, ktorý bol zriadený pri továrni Buna, v ktorej väzni vyrábali syntetickú gumu?
Zostávajú ešte nejaké historické dokumenty utajené v archívoch?
Aj na tieto otázky odpovedal v podcaste o oslobodení tábora Auschwitz Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik Historického ústavu SAV.

Pracovné tábory Nováky a Vyhne

Nováky a Vyhne – ďalšie dva pracovné tábory pre Židov. Nováky vznikli v bývalých armádnych skladoch, Vyhne v zabavených židovských kúpeľoch. Tábory boli nielen sebestačné, ale aj vysoko ziskové – obrat dosahoval milióny slovenských korún. Jedným z dôvodov bolo, že väzni nedostávali na svoju prácu žiadnu, alebo len minimálnu mzdu.
Existujú albumy fotografií zo všetkých pracovných táborov pre Židov.
Sú to však propagandistické snímky, ukazujú prikrášlenú realitu. Používali sa na propagačné účely, ale zároveň zachytávajú aj páchateľov – gardistov, ktorí v tábore pôsobili.
Hosťom 24 podcastu je Ján Hlavinka z Dokumentačného strediska holokaustu a Historického ústavu SAV.
Fotografie použité v podcaste pochádzajú zo zbierok Slovenského národného archívu, z fondu "Ministerstvo vnútra, 1938 – 1945, židovské pracovné tábory".

Vznik pracovného a koncentračného tábora Sereď

SLOVENSKO / Vojnová Slovenská republika zakázala Židom zastávať množstvo zamestnaneckých pozícií, vzala im majetok, zoštátnila byty a domy. Vytvorila veľkú skupinu ľudí, ktorá nebola schopná si na živobytie zarobiť, ani odpredať nejaký majetok. Zo židovských spoluobčanov vytvorila sociálny problém.
A zároveň hlásala, že Židia pracovať nechcú a štát ich to naučí. Tak vznikli pracovné strediská a tábory, kde boli títo ľudia väznení a pracovali zadarmo. Ich výrobky si objednávali bežní ľudia – kabelky, opasky, metly, uniformy pre železničiarov, nábytok, tehly, betónové prefabrikáty, ale aj hračky.
V tejto časti podcastu sa budeme rozprávať o tom, aké podmienky panovali v Seredi a prečo ju bývalí väzni tábora rozdeľujú na tzv. prvú a druhú Sereď.Hosťom 24podcastu je Matej Beránek, historik z Múzea holokaustu v Seredi.