JOJ History

Odkedy chodíme na dovolenky?

Dovolenka- pre väčšinu z nás bežná súčasť leta.
Niekto ju začne riešiť už v zime, urobí si zoznam, čo chce na dovolenke vidieť, zažiť, či ochutnať.
Iní sa rozhodnú na poslednú chvíľu kam pôjdu a ďalších chodia roky na to isté miesto.
Téma dovoleniek je aj častou témou konverzácie medzi priateľmi, kolegami, či známymi.
Odkedy však na tie naše dovolenky chodíme?
A kam sme na ne najčastejšie začali chodiť?
O začiatkoch dovoleniek, obľúbených miestach, či úplne odlišnom spôsobe prípravy garderóby na dovolenku kedysi a dnes bude v 24 podcaste hovoriť historička a etnologička Katarína Nádaská.

Chorváti na Slovensku

Keď sa povie Chorvátsko, predstavíme si dovolenku a desaťtisíce Slovákov, ktorí sa tam v lete k moru presúvajú. No kedysi bol pohyb ľudí opačný a Chorváti utekali na územie dnešného Slovenska v niekoľkých vlnách. Kam najčastejšie smerovali? Ktoré zaniknuté obce obnovili? Prečo nemuseli niekoľko rokov platiť dane? Čo majú spoločné s Prezidentským palácom v Bratislave? V ktorej obci sa ešte aj po vojne vyučovalo po chorvátsky? Dejiny Chorvátov na území dnešného Slovenska nám predstaví hosť 24podcastu, Andrej Solár, riaditeľ Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. Zhovárala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka @jojhistory.sk.

Čím žila v histórii slovenská rodina?

Čo pre rodiny na území dnešného Slovenska znamenalo zrušenie nevoľníctva a neskôr aj poddanstva?
V akom veku bolo dievča považované za súce na vydaj?
Museli mať veno aj chudobné dievčatá?
Aká bola priemerná dĺžka života v období druhej polovice 19. storočia?
V aktuálnom vydaní podcastu sa budeme zhovárať o rodine, slovenskej rodine v histórii a o tom, čím žila.
Pozvanie do 24podcastu prijala Katarína Nádaská, historička a etnologička. Rozprávala sa s ňou Veronika Homolová Tóthová, editorka @jojhistory.sk.

Zachovávanie spomienok

Jej prvým respondentom ohľadom politických väzňov bol Anton Srholec. S Jurajom Anoškinom, ktorý bol odsúdený spolu so svojou sestrou prešla miesta jeho väznenia v uránových baniach. Priniesla reportáže o tom, ako si bývalí pohraničníci odovzdávali medaile za vzornú službu rok po páde režimu. Upozorňovala na to, ako aj demokratický režim pokračuje nespravodlivosti voči politických väzňom – ich dôchodky boli omnoho menšie ako ich prenasledovateľov a väzniteľov. Publicistka, rozhlasová a televízna reportérka, Soňa Gyarfášová bola hosťkou 24 podcastu. Rozprávala sa s ňou Veronika Homolová Tóthová.

D- Day: Vylodenie v Normandii

D-Day, vylodenie v Normandii a operácia Overlord. Odkedy sa o nej uvažovalo a čo nakoniec rozhodlo, že sa uskutoční 6. júna 1944? Prečo to Nemcov prekvapilo?
Ako sa pod úspešnosť operácia podpísala aj tzv. Ghost army, Armáda duchov?
A vie sa vôbec, koľko čechoslovenských vojakov pochádzajúcich zo Slovenska sa
vylodenia a následných bojov zúčastnilo?
Hosťom 24podcastu bol Martin Posch z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Svadba na treťom rande

Najskôr sa zamiloval do jej hlasu, ktorý počas vojny počúval v pokynoch z riadiacej veže v Royal air force.
Stretli sa až tesne pred koncom vojny, kedy sa zasa ona zamilovala do neho na prvý pohľad. Pri treťom rande sa počas vychádzky vzali, no na druhý deň ráno on odlietal naspäť do Československa. Ona za ním prišla až o pol roka. Mikuláš a Margaret Grofčíkovci.
V prípade manželov Petrákovcov trvalo odlúčenie celú vojnu – pán Anton spoznal pani Rudolfínu krátko pred začiatkom vojny, no keďže odmietol slúžiť štátu, ktorý bol spojencom nacistov, ušiel a vo Veľkej Británii pôsobil napríklad ako inštruktor výsadkárov, zúčastnil sa vylodenia v Normandii, obliehal Dunkerque a za svoju statočnosť získal vyznamenanie od maršála Montgomeryho.
Tretím príbehom je príbeh manželov Žbirkovcov, ktorí sa zoznámili v pube. A to tak, že pán Šimon Žbirka pani Ruth nepozval na drink, pretože sa bál, aby ho neodmietla, ale vypil ten jej, aby ju iste zaujal. Čo sa mu aj podarilo.
Hosťom druhej časti 24podcastu „Láska vo vojne a po nej“ bol opäť publicista Pavol Vitko. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Láska v čase vojny

Aj vo vojnových časoch ľudia nachádzajú nové priateľstvá, či lásku. Ailsa sa zamilovala do slovenského vojaka Alexandra na prvý pohľad. Volali ich slovensko-anglickí Rómeo a Júlia. Boli spolu aj na zásnubách neskoršej panovníčky Alžbety II. Po vojne sa vzali a prišli žiť do Československa. Pán Doman sa pre svoje pôsobenie v Londýne počas vojny stal nepriateľom štátu. Hovorili mu, že by si mohol zachovať svoje postavenie v armáde, ak sa rozvedie so svojou imperialistickou manželkou, aby tak preukázal vernosť Československej republike V tom čase mali už dvoch malých synov. Alexander Doman nadriadeným odpovedal: „ani za dve Československé republiky sa s ňou nerozvediem“! Viera Ivanovna Kretivová sa na Slovensko dostala ilegálne. Vzal ju so sebou, aby ju zachránil, slovenský vojak, ktorý bojoval na Ukrajine. A ako pani Viera s nehou spomínala, nikdy netlačil, aby si ho z vďačnosti vzala, aj keď on už do nej zamilovaný. Tretí príbeh v našom podcaste je novodobý – o láske, ktorá vznikla na vojenskej misii na Cypre. A opäť ide o Slováka a Britku. Hosťom 24podcastu bol publicista Pavol Vitko, s ktorým sa rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Oskar Schindler- Príbeh záchrany

V druhej časti podcastu o Oskarovi Schindlerovi sa podrobne pozrieme na príbeh záchrany ľudí, ktorých zamestnával vo svojich továrňach.
Kedy s tým začal?
Ako je možné, sa mu to darilo až do konca vojny, aj keď bol niekoľkokrát zatknutý, práve preto, že sa gestapu jeho snahy nepáčili?
Kto zostavil slávny Schindlerov zoznam a prečo z neho boli niektorí ľudia vyškrtnutí a nahradení inými?
Bol Schindler osobne v Auschwitzi, aby vyjednal prepustenie transportu žien z jeho továrne, ktorý tam poslali? Alebo za seba poslal svoju milenku?
Z akého dôvodu dali väzni zamestnaní v Schindlerovej továrni jeho manželke prezývku Anjel z Brnenca?

Príbeh Oskara Schindlera

Jeden z najznámejších príbehov záchrany Židov počas druhej svetovej vojny pozná väčšina ľudí vďaka hollywoodskemu veľkofilmu Schindlerov zoznam.
Príbeh Oskara Schindlera je však v skutočnosti ešte zložitejší, v niektorých častiach nejednoznačnejší a obchádza ďalšiu dôležitú postavu tohto príbehu – Oskarovu manželku Emíliu Schindlerovú.
Vypočujte si príbeh o tom ako sa z ľahkovážneho mladého muža, ktorého vylúčili zo školy, bol niekoľkokrát súdne trestaný a pre jeho životný štýl ho v rodných Svitavách nazývali Schindler – švindler, stal záchranca stoviek ľudí.
A aký podiel na tom celom mala jeho manželka Emília.
Hosťom 24 podcastu je Monika Němcová, historička z Mestského múzea a galérie vo Svitavách, kde sa Oskar Schindler narodil 28.4. 1908, ciže pred 115 rokmi. 

Povstanie vo Varšavskom gete

Povstanie vo Varšavskom gete bol najväčší odbojový čin židov počas druhej svetovej vojny. Začalo sa 19. apríla 1943 a potlačené bolo 16. mája 1943.
Geto bolo vypálené, ľudia, ktorí nezahynuli priamo v ňom alebo sa im cez kanalizáciu nepodarilo ujsť do lesov, boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov.
Kto boli vedúce osobnosti povstania? Kto jednému z nich, Marekovi Edelmanovi, ktorý ako jeden z mála vďaka úteku prežil, na výročie povstania desaťročia posielal kyticu narcisov?
Veliteľ nacistických jednotiek, ktoré v gete zasahovali, Jürgen Stroop, bol počas Norimberského procesu odsúdený na trest smrti. Bol však následne vydaný do Poľska, kde ho súdili opäť a vo väzbe sa stretol s politickým väzňom nového, komunistického režimu Kazimierzom Mocarskim – z ich rozhovorov v cele vznikla kniha Rozhovory s katom.
V 24podcaste sa Veronika Homolová Tóthová rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu aj o tom ako geto vzniklo, koľko ľudí v ňom bolo väznených, pred akou dilemou stáli rodičia malých detí, a aj čo predchádzalo povstaniu v januári 1943.