JOJ History

Francúzi v SNP

Tento rok si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania.
Zúčastnilo sa na ňom viac ako tridsať národov a národností. Jednu z najpočetnejších skupín tvorili Francúzi. V SNP ich bojovalo viac ako 450 a 107 z nich počas bojov padlo. Najznámejšie boje, ktorých sa zúčastnili, boli boje o Strečno v prvých dňoch povstania, ale bojovali počas celého trvania SNP a neskôr aj počas prechodu na partizánsky spôsob boja.
O tom, odkiaľ na Slovensko prichádzali, prečo boli ochotní sa povstania zúčastniť, v akých jednotkách pôsobili, kto im velil a ako si na boje na Slovensku spomínali po rokoch, keď chodili na pietne spomienky k pamätníku na Strečne, hovorí v 24podcaste Didier Rogasik, tlačový atašé na francúzskom veľvyslanectve, bývalý profesionálny vojak, ktorý sa s Francúzmi, bojujúcimi v SNP osobne poznal.

Imrich Karvaš očami vnučky

Veľké dejiny sú plné menších príbehov, na ktoré sa často zabúda. Poznáme hlavné postavy, doslova hlavných hrdinov zlomových situácií, ale už menej alebo vôbec nepoznáme príbehy ich najbližších.
Pri príležitosti 80. výročia SNP, sme sa na niektoré z nich rozhodli zmapovať.
Jednou z dôležitých postáv SNP je vtedajší guvernér Národnej banky, Imrich Karvaš.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi vymysleli plán ako na budúce povstalecké územie previezť zásoby
potravín, paliva, zdravotníckeho a iného materiálu a financie.
Ako sa toto jeho odvážne a statočné konanie odrazilo na ňom a na jeho rodine – s manželkou mali tri deti – sa porozprávame s Ľubicou Karvašovou, vnučkou Imricha Karvaša.  

Národy a národnosti v SNP

Tento rok si pripomíname 80. výročie SNP. Povstanie má síce prívlastok "slovenské", zúčastnilo sa ho však mnoho ľudí iných národov a národnosti – Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Angličania, Židia, Rumuni, ale aj Arméni, Gréci, či Holanďania. O tom, koľko národov a národností sa SNP zúčastnilo, odkiaľ na územie Slovenska prišli a ako sme na tom ohľadom výskumov v tejto oblasti, sa dnes v 24 podcaste budeme rozprávať s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Pomoc Slovenskému národnemu povstaniu

Slovenské národné povstanie mohlo prebiehať aj vďaka pomoci Spojencov – či už západných mocností alebo Sovietskeho zväzu.
O akú pomoc išlo? Čo vďaka nej mali povstalci k dispozícii? Čo naopak najviac postrádali?  
O tom budeme hovoriť s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Varšavské povstanie

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944.Bolo brutálne potlačené, zavraždených bolo počas neho okolo 200-tisíc civilistov, 700-tisícbolo vyhnaných z mesta a Varšava bola na 85% zničená a zrovnaná so zemou.V 24 podcaste sa budeme rozprávať o priebehu povstania, o statočnom bojipovstalcov a pozrieme sa bližšie aj na jednotku Slovákov, ktorá v ňom bojovala a jej veliteľovi, Miroslavovi Iringhovisa povstanie podarilo prežiť. Hosťami 24 podcastu sú poľský veľvyslanec na Slovensku MaciejRuczaj a historik Juraj Kasarda, ktorý o účasti Slovákov vo Varšavskom povstaní napísal knihu.
 

Rimania na dotyk

Rimania na dotyk je názov knihy, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum. 
Je zaujímavo dvojzmyselný - ide totiž o knihu, ktorá je primárne určená slabozrakým a nevidiacim ľuďom, čiže v nej nájdu aj Braillovo písmo. Fotografie rôznych zbierkových predmetov, ktoré v knihe sú prekrýva dotykový reliéfny obrázok. Zároveň sme tu, na našom území, mali Rimanov skutočne na dotyk. 
A niečo nám po nich zostalo dodnes. 
 
Hosťom 24 podcastu je Juraj Kucharík, kurátor SNM- Historického múzea, ktorý knihu napísal a zostavil, a pre ktorého sú rímske pamiatky na našom území srdcovou záležitosťou. 

MUDr. Silvester Krčméry

Vy máte moc, my máme pravdu – tak znie zrejme najznámejšia veta Silvestra Krčméryho,spoluzakladateľa tajnej podzemnej cirkvi počas komunistického totalitného režimuv Československu. Tento rok v auguste si budeme pripomínať 100. výročie jeho narodenia.
V akej rodine vyrástol, po čom túžil ako mladý lekár, akú pesničku si spieval spolu s pápežomJánom Pavlom II., ako prežíval svoje väzenia a prenasledovanie počas obdobia neslobody, 24podcastu porozprával František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa, ktorý sa so Silvestrom Krčmérym osobne poznal.

30 rokov Vojenského historického ústavu

Vznikol pred tridsiatimi rokmi, spravuje expozíciu na Dukle, v múzeu vo Svidníku, v Piešťanoch, vojenský archív, v ktorom je okolo 20-tisíc fotografií a 34 miliónov archívnych dokumentov. Vďaka ich záznamom môžete zistiť, kde bojoval a prípadne aj padol váš pra-pradedko alebo sa dozvedieť polozabudnuté príbehy z našich vojenských dejín. 
Hosťom 24 podcastu bol plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historické ústavu v Bratislave

Ušiel zo Serede, aj z Majdanku. Napísal správu o vraždení v koncentračnom tábore no dlhé roky sa nevedelo, že je jej autorom. Dionýz Lenárd.

Dionýz Lenárd sa narodil v roku 1912 v Budapešti, neskôr sa rodina presťahovala do Žiliny. Jeho otec tam mal malú firmu na aranžovanie a umývanie výkladov.
Dionýz túžil po speváckej kariére, jeho talent však nebol dostatočný. Vyučil sa teda za čašníka.
V 24 podcaste sa o jeho odvahe, odhodlaní a ťažkom osude rozprávame s Jánom Hlavinkom. z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokauste. Ján Hlavinka o Dionýzovi Lenárdovi a jeho polozabudnutom príbehu úteku z Majdanku, koncentračného a vyhladzovacieho tábora stojaceho na okraji Lublinu, napísal knihu.
V podcaste sa dozviete, že Lenárd sa po úspešnom, strastiplnom úteku z Majdanku vrátil na Slovensko. Žil tu pod falošnou identitou a práve tá ho nakoniec prezradila. Vyšetrovatelia však neprišli na to, že je utečencom z koncentračného tábora.  
Dionýz Lenárd ušiel aj z tábora v Seredi, kam ho po súde poslali, utiekol cez zelenú hranicu do Maďarska, odkiaľ sa opäť nelegálne zvládol vrátiť, zapojil sa do SNP, ale v novembri 1944 ho opäť chytili.
Jánovi Hlavinkovi sa podarilo zistiť, akými rôznymi tábormi prešiel a kde je o ňom posledná oficiálna stopa.  

Volali ju Štefánik v sukni. Neobyčajný život Maríny Paulínyovej.

Ako 18-ročná sa vybrala pomáhať československým legionárom do Vladivostoku pri ich návrate do
vlasti. Neskôr v Amerike založila sieť predajných výstav slovenských výrobkov. 
Vrátila sa do Československa, aby tu viedla cestovnú kanceláriu pre zahraničných hostí. Počas vojny žilav exile v Londýne, kde sa stala podpredsedníčkou československého Červeného kríža a zasadila sa o to, aby aj slovenskí zajatí vojaci v stalagoch alebo koncentračných táboroch mohli dostávať balíky jedla, vitamínov, či oblečenia, ktoré im predtým nacisti odopierali.Marína Paulínyová, rodáčka zo Slovenského Pravna, ktorú pred pár týždňami prezidentka Slovenskej republiky vyznamenala Krížom Milana Rastislava Štefánika II. triedy., in memoriam.
O tejto pozoruhodnej žene sa s jej praneterou, Zuzanou Francovou rozprávala Veronika Homolová Tóthová.