JOJ History

Prázdna stolička. V každom z nás asi evokuje predstavu toho, kto na nej kedysi sedel a už nesedí.
V roku 1941 zostali na slovenských školách tisíce prázdnych stoličiek po študentoch židovského
vierovyznania, ktorí boli zo štúdia vylúčení.
Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove sa rozhodlo svojím študentom ukázať, kto kedysi sedával na tých nútene prázdnych stoličkách.
Projekt je taký úspešný, že z neho vznikla aj výstava, ktorú si môžete až do 25. októbra 2024 pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Tento dátum je zvolený preto, pretože 9.9.1941 začal platiť tzv. Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.
Okrem iného hovorilo aj o pracovnej povinnosti pre ľudí, ktorí boli označení ako Židia, či židovskí miešanci.
Postupne na území vtedajšieho Slovenska vzniklo niekoľko pracovných táborov a pracovných stredísk. Do pracovných táborov boli deportované celé rodiny, čiže v nich žili aj deti. Koľko ich bolo, aký bol ich život v pracovnom tábore, ako sa jednotlivé tábory od seba líšili, v akých povolaniach a od koľkých rokov tam tieto deti pracovali, hovorí v History podcaste Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.
Fotografie použité vo video verzii podcastu sú zo zbierok Slovenského národného archívu. 

Tento rok si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania.
Zúčastnilo sa na ňom viac ako tridsať národov a národností. Jednu z najpočetnejších skupín tvorili Francúzi. V SNP ich bojovalo viac ako 450 a 107 z nich počas bojov padlo. Najznámejšie boje, ktorých sa zúčastnili, boli boje o Strečno v prvých dňoch povstania, ale bojovali počas celého trvania SNP a neskôr aj počas prechodu na partizánsky spôsob boja.
O tom, odkiaľ na Slovensko prichádzali, prečo boli ochotní sa povstania zúčastniť, v akých jednotkách pôsobili, kto im velil a ako si na boje na Slovensku spomínali po rokoch, keď chodili na pietne spomienky k pamätníku na Strečne, hovorí v 24podcaste Didier Rogasik, tlačový atašé na francúzskom veľvyslanectve, bývalý profesionálny vojak, ktorý sa s Francúzmi, bojujúcimi v SNP osobne poznal.

Veľké dejiny sú plné menších príbehov, na ktoré sa často zabúda. Poznáme hlavné postavy, doslova hlavných hrdinov zlomových situácií, ale už menej alebo vôbec nepoznáme príbehy ich najbližších.
Pri príležitosti 80. výročia SNP, sme sa na niektoré z nich rozhodli zmapovať.
Jednou z dôležitých postáv SNP je vtedajší guvernér Národnej banky, Imrich Karvaš.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi vymysleli plán ako na budúce povstalecké územie previezť zásoby
potravín, paliva, zdravotníckeho a iného materiálu a financie.
Ako sa toto jeho odvážne a statočné konanie odrazilo na ňom a na jeho rodine – s manželkou mali tri deti – sa porozprávame s Ľubicou Karvašovou, vnučkou Imricha Karvaša.  

Tento rok si pripomíname 80. výročie SNP. Povstanie má síce prívlastok "slovenské", zúčastnilo sa ho však mnoho ľudí iných národov a národnosti – Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Angličania, Židia, Rumuni, ale aj Arméni, Gréci, či Holanďania. O tom, koľko národov a národností sa SNP zúčastnilo, odkiaľ na územie Slovenska prišli a ako sme na tom ohľadom výskumov v tejto oblasti, sa dnes v 24 podcaste budeme rozprávať s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Slovenské národné povstanie mohlo prebiehať aj vďaka pomoci Spojencov – či už západných mocností alebo Sovietskeho zväzu.
O akú pomoc išlo? Čo vďaka nej mali povstalci k dispozícii? Čo naopak najviac postrádali?  
O tom budeme hovoriť s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944.Bolo brutálne potlačené, zavraždených bolo počas neho okolo 200-tisíc civilistov, 700-tisícbolo vyhnaných z mesta a Varšava bola na 85% zničená a zrovnaná so zemou.V 24 podcaste sa budeme rozprávať o priebehu povstania, o statočnom bojipovstalcov a pozrieme sa bližšie aj na jednotku Slovákov, ktorá v ňom bojovala a jej veliteľovi, Miroslavovi Iringhovisa povstanie podarilo prežiť. Hosťami 24 podcastu sú poľský veľvyslanec na Slovensku MaciejRuczaj a historik Juraj Kasarda, ktorý o účasti Slovákov vo Varšavskom povstaní napísal knihu.
 

Rimania na dotyk je názov knihy, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum. 
Je zaujímavo dvojzmyselný - ide totiž o knihu, ktorá je primárne určená slabozrakým a nevidiacim ľuďom, čiže v nej nájdu aj Braillovo písmo. Fotografie rôznych zbierkových predmetov, ktoré v knihe sú prekrýva dotykový reliéfny obrázok. Zároveň sme tu, na našom území, mali Rimanov skutočne na dotyk. 
A niečo nám po nich zostalo dodnes. 
 
Hosťom 24 podcastu je Juraj Kucharík, kurátor SNM- Historického múzea, ktorý knihu napísal a zostavil, a pre ktorého sú rímske pamiatky na našom území srdcovou záležitosťou. 

Vy máte moc, my máme pravdu – tak znie zrejme najznámejšia veta Silvestra Krčméryho,spoluzakladateľa tajnej podzemnej cirkvi počas komunistického totalitného režimuv Československu. Tento rok v auguste si budeme pripomínať 100. výročie jeho narodenia.
V akej rodine vyrástol, po čom túžil ako mladý lekár, akú pesničku si spieval spolu s pápežomJánom Pavlom II., ako prežíval svoje väzenia a prenasledovanie počas obdobia neslobody, 24podcastu porozprával František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa, ktorý sa so Silvestrom Krčmérym osobne poznal.

Vznikol pred tridsiatimi rokmi, spravuje expozíciu na Dukle, v múzeu vo Svidníku, v Piešťanoch, vojenský archív, v ktorom je okolo 20-tisíc fotografií a 34 miliónov archívnych dokumentov. Vďaka ich záznamom môžete zistiť, kde bojoval a prípadne aj padol váš pra-pradedko alebo sa dozvedieť polozabudnuté príbehy z našich vojenských dejín. 
Hosťom 24 podcastu bol plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historické ústavu v Bratislave