JOJ History

Národy a národnosti v SNP

Tento rok si pripomíname 80. výročie SNP. Povstanie má síce prívlastok "slovenské", zúčastnilo sa ho však mnoho ľudí iných národov a národnosti – Rusi, Ukrajinci, Francúzi, Angličania, Židia, Rumuni, ale aj Arméni, Gréci, či Holanďania. O tom, koľko národov a národností sa SNP zúčastnilo, odkiaľ na územie Slovenska prišli a ako sme na tom ohľadom výskumov v tejto oblasti, sa dnes v 24 podcaste budeme rozprávať s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Pomoc Slovenskému národnemu povstaniu

Slovenské národné povstanie mohlo prebiehať aj vďaka pomoci Spojencov – či už západných mocností alebo Sovietskeho zväzu.
O akú pomoc išlo? Čo vďaka nej mali povstalci k dispozícii? Čo naopak najviac postrádali?  
O tom budeme hovoriť s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Varšavské povstanie

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944.Bolo brutálne potlačené, zavraždených bolo počas neho okolo 200-tisíc civilistov, 700-tisícbolo vyhnaných z mesta a Varšava bola na 85% zničená a zrovnaná so zemou.V 24 podcaste sa budeme rozprávať o priebehu povstania, o statočnom bojipovstalcov a pozrieme sa bližšie aj na jednotku Slovákov, ktorá v ňom bojovala a jej veliteľovi, Miroslavovi Iringhovisa povstanie podarilo prežiť. Hosťami 24 podcastu sú poľský veľvyslanec na Slovensku MaciejRuczaj a historik Juraj Kasarda, ktorý o účasti Slovákov vo Varšavskom povstaní napísal knihu.
 

Rimania na dotyk

Rimania na dotyk je názov knihy, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum. 
Je zaujímavo dvojzmyselný - ide totiž o knihu, ktorá je primárne určená slabozrakým a nevidiacim ľuďom, čiže v nej nájdu aj Braillovo písmo. Fotografie rôznych zbierkových predmetov, ktoré v knihe sú prekrýva dotykový reliéfny obrázok. Zároveň sme tu, na našom území, mali Rimanov skutočne na dotyk. 
A niečo nám po nich zostalo dodnes. 
 
Hosťom 24 podcastu je Juraj Kucharík, kurátor SNM- Historického múzea, ktorý knihu napísal a zostavil, a pre ktorého sú rímske pamiatky na našom území srdcovou záležitosťou. 

MUDr. Silvester Krčméry

Vy máte moc, my máme pravdu – tak znie zrejme najznámejšia veta Silvestra Krčméryho,spoluzakladateľa tajnej podzemnej cirkvi počas komunistického totalitného režimuv Československu. Tento rok v auguste si budeme pripomínať 100. výročie jeho narodenia.
V akej rodine vyrástol, po čom túžil ako mladý lekár, akú pesničku si spieval spolu s pápežomJánom Pavlom II., ako prežíval svoje väzenia a prenasledovanie počas obdobia neslobody, 24podcastu porozprával František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa, ktorý sa so Silvestrom Krčmérym osobne poznal.

30 rokov Vojenského historického ústavu

Vznikol pred tridsiatimi rokmi, spravuje expozíciu na Dukle, v múzeu vo Svidníku, v Piešťanoch, vojenský archív, v ktorom je okolo 20-tisíc fotografií a 34 miliónov archívnych dokumentov. Vďaka ich záznamom môžete zistiť, kde bojoval a prípadne aj padol váš pra-pradedko alebo sa dozvedieť polozabudnuté príbehy z našich vojenských dejín. 
Hosťom 24 podcastu bol plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historické ústavu v Bratislave

Ušiel zo Serede, aj z Majdanku. Napísal správu o vraždení v koncentračnom tábore no dlhé roky sa nevedelo, že je jej autorom. Dionýz Lenárd.

Dionýz Lenárd sa narodil v roku 1912 v Budapešti, neskôr sa rodina presťahovala do Žiliny. Jeho otec tam mal malú firmu na aranžovanie a umývanie výkladov.
Dionýz túžil po speváckej kariére, jeho talent však nebol dostatočný. Vyučil sa teda za čašníka.
V 24 podcaste sa o jeho odvahe, odhodlaní a ťažkom osude rozprávame s Jánom Hlavinkom. z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokauste. Ján Hlavinka o Dionýzovi Lenárdovi a jeho polozabudnutom príbehu úteku z Majdanku, koncentračného a vyhladzovacieho tábora stojaceho na okraji Lublinu, napísal knihu.
V podcaste sa dozviete, že Lenárd sa po úspešnom, strastiplnom úteku z Majdanku vrátil na Slovensko. Žil tu pod falošnou identitou a práve tá ho nakoniec prezradila. Vyšetrovatelia však neprišli na to, že je utečencom z koncentračného tábora.  
Dionýz Lenárd ušiel aj z tábora v Seredi, kam ho po súde poslali, utiekol cez zelenú hranicu do Maďarska, odkiaľ sa opäť nelegálne zvládol vrátiť, zapojil sa do SNP, ale v novembri 1944 ho opäť chytili.
Jánovi Hlavinkovi sa podarilo zistiť, akými rôznymi tábormi prešiel a kde je o ňom posledná oficiálna stopa.  

Volali ju Štefánik v sukni. Neobyčajný život Maríny Paulínyovej.

Ako 18-ročná sa vybrala pomáhať československým legionárom do Vladivostoku pri ich návrate do
vlasti. Neskôr v Amerike založila sieť predajných výstav slovenských výrobkov. 
Vrátila sa do Československa, aby tu viedla cestovnú kanceláriu pre zahraničných hostí. Počas vojny žilav exile v Londýne, kde sa stala podpredsedníčkou československého Červeného kríža a zasadila sa o to, aby aj slovenskí zajatí vojaci v stalagoch alebo koncentračných táboroch mohli dostávať balíky jedla, vitamínov, či oblečenia, ktoré im predtým nacisti odopierali.Marína Paulínyová, rodáčka zo Slovenského Pravna, ktorú pred pár týždňami prezidentka Slovenskej republiky vyznamenala Krížom Milana Rastislava Štefánika II. triedy., in memoriam.
O tejto pozoruhodnej žene sa s jej praneterou, Zuzanou Francovou rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Bombardovanie Nových Zámkov

Počas druhej svetovej vojny zažili mestá a ľudia v nich, ktoré dnes ležia na území Slovenska niekoľko bombardovaní. Zasiahnuté boli najmä Košice, Prešov, Komárno, Nitra, Bratislava a Nové Zámky. 
 
Práve Nové Zámky, ktoré počas vojny patrili Maďarsku, zažili najničivejšie bombardovanie. Prišlo v troch vlnách, to najhoršie 14. marca 1945. 
Prečo práve toto mesto bolo spojencami vybrané na takýto útok? 
Čo sa v meste odohrávalo pred ním a ako sa s tragédiou vyrovnalo?
Prečo dodnes nevieme, koľko ľudí pri bombardovaniach zahynulo? 
 
Hosťom 24 podcastu bol Marek Hudec, autor knihy Uzol, ktorá zachytáva rôzne vojnové príbehy Nových Zámkov. 
Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka jojhistory. 

Politickí väzni

Neoddeliteľnou súčasťou komunistického režimu sú desaťtisíce politických väzňov. Boli medzi nimiľudia, ktorí boli otvorene proti režimu a presadzovali demokraciu a osobnú slobodu, aj takí, ktorí boli podporovateľmi predchádzajúceho, ľudáckeho politického systému, ale aj ľudia, z ktorých si režim nepriateľov vytvoril. 
Koľko ich na Slovensku bolo a aké boli ich osudy? 
Aké tresty a za čo vlastne dostávali ? 
Vieme o nich dosť na to, aby sme sa mohli aj s touto ťaživou časťou našich dejín začaťvysporiadávať? 
 
Na to sa pokúsime nájsť odpovede v 24 podcaste, ktorého hosťom je František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa.