JOJ History

Perzekúcie v armáde po auguste 1968-II.časť

V druhej časti podcastu venovanému ľuďom prepusteným z československej armády po tom, ako odmietli okupáciu vnímať ako tzv. bratskú pomoc sme sa pozreli na ďalšie osudy. Vypočujte si osud pani Bělohlávkovej, ktorú prepustili z martinskej posádky medzi prvými a dlhé roky sa bála, či sa jej perzekúcia prenesie aj na jej deti. 
Pavol Vitko rozpráva aj osudy žien, ktoré boli počas okupácie zabité, ale aj vojakov, ktorí poníženie a tlak nezniesli a spáchali samovraždu,  
Hovorí aj o vojakovi, ktorý po príchode sovietskych vojsk vyvesil čierne zástavy a nikdy sa so svojím prepustením a ponížením nezmieril.
Detailne opisuje aj osud muža, ktorého príbeh inšpiroval názov jeho knihy o týchto ľuďoch - Porcelánové prasiatka - muža, ktorý musel rozbiť porcelánové pokladničky svojich detí, aby im za tie halierniky, ktoré v nich mali, mohol kúpiť po svojom prepustení z armády základné potraviny. 
A nájdete tu aj príbeh vojnového veterána z druhej svetovej vojny, ktorý za slobodu a znovuobnovenie Československa bojoval na západnom fronte. Komunisti sa mu odvďačili tým, že mu znárodnili obchod a vyhnali ho aj s manželkou a dcérou z Komárna, z peknej vilky do chatrče. Zo všetkého sa otriasol. Až okupácia a pocit, že s tým už nevie nič urobiť ho zlomili. 
S Pavlom Vitkom, autorom knihy Porcelánové prasiatko - Osudy našich vojakov, ktorí trpeli za to, že okupáciu Československa v roku 1968 odmietli ako tzv. bratskú pomoc, sa rozprávala editorka JOJhistory, Veronika Homolová Tóthová.   

Perzekúcie v armáde po 1968 - I. časť

Vojaci, ktorí odmietli prijať sovietsku okupáciu ako tzv. bratskú pomoc, boli počas normalizácie z armády prepúšťaní. A často mali problém sa opäť zamestnať. Osud jedného z nich, ktorý musel rozbiť pokladničky svojich detí, aby mohol pre rodinu kúpiť základné potraviny, sa stal námetom pre názov knihy o týchto ľuďoch – Porcelánové prasiatko. Niektorým sa po roku 1989 podarilo ešte aspoň na pár rokov do uniformy vrátiť a zažili istú satisfakciu. Mnohí sa však novembra 1989 nedožili. Vypočujte si príbehy niektorých z nich, ktoré do knihy Porcelánové prasiatko - Osudy našich vojakov, ktorí trpeli za to, že okupáciu Československa v roku 1968 odmietli ako tzv. bratskú pomoc, napísal publicista Pavol Vitko. V 24podcaste sa s ním rozprávala Veronika Homolová Tóthová, editorka jojhistory.
 
 

Synovia hrdinov

Charles Herbert Gunby bol členom posádky britského bombardéra Wellington, ktorý sa 5. októbra 1944 zrútil pri Čunove.
John Sehmer bol súčasťou britského výsadku WINDPROOF počas Slovenského národného povstania. Po náročnom ústupe do hôr ho v zrube nad Polomkou zajali a transportovali do koncentračného tábora Mauthausen. Spolu s ďalšími britskými a americkými spravodajskými dôstojníkmi ho mučili a nakoniec zastrelili.
Na oboch mužov doma čakali ich malí synovia.
O desiatky rokov neskôr prišli na Slovensko, aby zistili informácie o svojich otcoch a poklonili sa ich pamiatke. Pamiatku hrdinov, ktorých osud je sčasti navždy spätý aj so Slovenskom.
Stretol sa s nimi Pavol Vitko, dlhoročný publicista a autor literatúry faktu, ktorý sa zaoberá vojenskou históriou.
Aké tie stretnutia boli, čo o svojich otcoch vedeli, čo sa dozvedeli až na Slovensku a aký odkaz nám posielajú, vyrozprával Veronika Homolovej Tóthovej, editorke jojhistory.sk. 

Klamal, že má už osemnásť, aby ho vzali bojovať proti nacistom. Potopil im loď s dôležitým nákladom. Ivan Otto Schwarz

Rodičia ho ešte na jar roku 1939 poslali z Bytče, kde žili, do Veľkej Británie, lebo vycítili, že situácia na Slovensku nebude dobrá.
Odišiel aj so staršou sestru, vo vrecku mali plány na výstavbu syrárne z ovčieho syra. Z tých nakoniec po vypuknutí vojny nebolo nič.
Klamal o svojom veku, aby ho vzali do armády. Keď na to prišli, jeho sestra napísala veliteľstvu list, na základe ktorého mu povolili zostať.
Bol pri jednom z najväčších úspechov československých vojakov počas druhej svetovej vojny – so spolubojovníkmi potopili nemeckú loď SS-Alsterufer, ktorá viezla strategickú surovinu, wolfrám.
Rádiotelegrafista a strelec, vojnový veterán západného odboja Ivan Otto Schwarz.
O jeho neobyčajnom osude, o tom ako sa do Československa aj so svojou láskou vrátil, a ako z neho znova odišiel, aj ako predával staré autobusy, hovorí v 24podcaste Pavol Vitko, autor knihy Pokoriteľ Alsterufera, ktorý sa s Ivanom O. Schwarzom roky stretával.
Zhovárala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Ilegálne vysielanie - august 1968

Predstavte si, že sa zobudíte a v uliciach vášho mesta sú tanky a vojaci so zbraňami. Nikto nevie, čo sa vlastne deje, snažíte sa získať informácie a tak zapnete rádio. 
Postupne ale jednotlivé redakcie, ktoré bežne vysielali, vysielať prestávajú. Ľudia strhávajú značky, aby sťažili postup okupantov, píšu na steny heslá, stavajú sa na odpor. A aj novinári sa snažia v tej ťažkej, neprehľadnej situácii spoločnosti dodať informácie, upokojiť, pomôcť. Niektorým sa to darí aj po obsadení ich redakcie vojakmi, vysielajú utajene z rôznych miest.
Československému rozhlasu, štúdiu Banská Bystrica sa darilo vysielať celý deň 21.augusta 1968. Keď ich štúdio v noci obsadili vojaci, presúvali sa po rôznych miestach až do 2.septembra 1968.  Jedným z redaktorov, ktorí prinášali správy a chodili do terénu zisťovať, čo sa kde deje, bol v augustových a septembrových dňoch roku 1968 aj vtedy 23-ročný Fedor Mikovič.
V 24podcaste sa s ním rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Príbeh Hely Volanskej

9. septembra si na Slovensku pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Obeťami holokaustu nie sú len tí, ktorí počas neho zahynuli vo vyhladzovacích táboroch, či z inej príčiny. Obeťami sú aj tí, ktorí prežili. Napríklad tak, že sa režimu postavili na odpor, keď na to dostali príležitosť.
O jednej takejto obdivuhodnej žene sa dnes budeme rozprávať. Narodila sa v Poľsku, na Slovensku vyštudovala medicínu, stala sa chirurgičkou, no zakrátko aj väzenkyňou v Ilave aj v Novákoch.  
Zúčastnila sa Slovenského národného povstania, v ktorom sa však podľa jej spomienok, ktoré spísala v knihe Ako na cudzej svadbe, nie vždy medzi spolubojovníkmi cítila pre svoj pôvod vítaná.
O Hele Volanskej, jej príbehu odvahy a odboja, aj o tom ako žila po vojne, hovorí Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. 

Špeciálne operácie v SNP

Počas Slovenského národného povstania na povstaleckom území pôsobilo viacero tajných služieb.
Vyslali na naše územie svojich agentov, ktorí mali rôzne úlohy. Jednou z najdôležitejších, bolo nadviazanie rádiového spojenia s povstaleckým územím.
Osud viacerých členov týchto výsadkov bol tragický – potýkali sa s nedôverou okolia, ale aj priamou zradou domácich, ktorá spôsobila napríklad smrť člena výsadku Courier 5, Františka Hollého.
Agent operácie Karas bol zatknutý spolu s generálmi Viestom a Golianom a dvaja z troch členov operácie Manganese boli zastrelení nemeckou jednotkou
Odkiaľ na Slovensko tieto výsadky prichádzali?
Aký výcvik mali a ako ovplyvnili priebeh povstania?
V 24podcaste o tejto téme hovorí Martin Posch, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

2. československá paradesantná brigáda

Slovenskí vojaci bojovali počas druhej svetovej vojny po boku nacistického Nemecka. Nie všetkým to však bolo po vôli a množili sa dezercie.
Zo zajatých slovenských vojakov sa vyformovala 2. československá paradesantná brigáda. Vypočujte si príbehy štyroch jej členov, s ktorými sa stretol publicista Pavol Vitko.

Atmosféra starých vlakov

Čaro starých vlakov, sila parných rušňov, tajomstvá salónnych vozňov. Svet železníc je stále fascinujúcim miestom. 
Miestom, kde môžete naraziť na vagón, ktorý slúžil cisárovi Františkovi Ferdinandovi a neskôr sa stal kanceláriou, či na salónny, krásnymi drevenými intarziami zdobený vagón Miklósa Horthyho, ktorý československá vláda na konci vojny zhabala a využívali ho ešte aj komunistickí predstavitelia, až po vagón, v ktorom sa stretli Dubček s Brežnevom. 
Dozviete sa aj, dokedy na Slovensku fungovali parné rušne, prečo sa lokomotívy začali odlišovať farebnými pásmi, ale aj to, že bez dobrovoľníkov by sme zachraňovať staré vlaky nevedeli. 
Vypočujte si podcast s Michalom Tunegom, riaditeľom Železničného múzea Slovenskej republiky, kde sa o vlakoch a vláčikoch dozviete oveľa viac. 

Slobodní československí veteráni

Prečo by Slováci mali poznať najväčší vojenský cintorín vo Veľkej Británii Brookwood alebo zámok a zámockú záhradu Cholmondeley?
Sú totiž spojené s československými vojakmi a vojnovými veteránmi. Tými, ktorí boli ochotní za obnovu Československa a jeho slobodu a demokraciu bojovať v zahraničí, na západnom fronte.
Ich pamiatku zachováva Pamätná asociácia za slobodných Československých veteránov.
Kto a kedy ju založil? Prečo má priamo v názve slovo „slobodný“, ako aj osudy viacerých z československých vojnových veteránov, si priblížime s Martou Majerčík, medzinárodnou tajomníčkou Pamätnej asociácie slobodných československých veteránov, ktorá má anglickú skratku MAFCSV.