JOJ History

Jediný oficiálny fotograf SNP

Anton Ivan Székely bol jediný oficiálny fotograf SNP. Ak ste videli nejakú fotografiu z povstania s veľkou pravdepodobnosťou ju urobil on, pretože stihol nafotiť a neskôr ukryť stovky snímok.
Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť k bojom, kto by fotografoval bombardovanie Bystrice z veže hodín na námestí, kto by dobrovoľne prešiel mínovým poľom.
O osude Antona Ivana Székelya, o tom, čo predchádzalo jeho odchodu na povstalecké územie z pracovného tábora pre Židov v Novákoch, aj o tom ako vnímal svoj prínos na zdokumentovaní povstania sa v History podcaste rozprávali s jeho dcérou Líviou Barutovou.

Ako sa nakrúcala Perinbaba

Perinbaba – rozprávkový príbeh desaťročia spojený s obdobím Vianoce. Niekto ho miluje ako celok, iný má z neho obľúbené hlášky ako A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša. 
V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimončič, hlavný kameraman TV JOJ.
V podcaste sa dozviete:
- ktorá scéna filmu bola najnebezpečnejšia
- čo všetko museli vymyslieť, aby vedeli zrealizovať náročné scény s lietajúcim Bandalírom
- ako si poradili s klaustrofóbiou Giulietty Masiny
- čo o Dodovi Šimončičovi povedal jej manžel Federico Fellini
- čo oceňuje na prístupe Juraja Jakubiska

Magické stridžie dni

Stridžie dni - ľúbostné veštenia na Katarínu, Ondreja, či Barboru, polievanie zasadenej halúzky čerešne vodou prinesenou iba v ústach, pichanie ihiel do vŕby, či kradnutie múky a dreva z domu, kde býval vyvolený. To sú niektoré tradície, ktoré sa týkajú predvianočného obdobia, ktorému sa hovorilo Stridžie dni. 
V History podcaste sa o nich rozprávame s etnologičkou Katarínou Nádaskou. 

Viestovci – príbeh jednej rodiny

Jednou z hlavných postáv Slovenského národného povstania bol generála Rudolf Viest. No nielen on sa z rodiny Viestovcov zapojil do odboja. Ak ste niekedy počuli o odbojovej skupine Flóra, svoje meno dostala po zakladateľke Květoslave Viestovej, švagrinej Rudolfa Viesta, manželke jeho mladšieho brata Dušana. Rodina Viestová aktívne bojovala za návrat demokratického Československa, rozumela hodnote a nevyhnutnosti slobody. Aj preto sa pre komunistický režim stala podozrivou a nepriateľskou.
Ako sa ich životy zmenili po februári 1948 a čo ako dieťa počúvala o generálovi Viestovi, sme sa v History podcaste rozprávali s pani Danou Viestovou, vnučkou generálovho brata Dušana a Květoslavy Viestovcov.

Masové vraždy v Kremničke - 80. výročie

5.novembra 1944 začalo v Kremničke, v protitankovej priekope masové vraždenie ľudí. Vo viacerých vlnách prebiehalo do marca 1945. Medzi 747 obetami bolo 478 mužov, 211 žien a 58 detí. Boli medzi nimi partizáni, povstaleckí vojaci, odporcovia režimu, Židia a Rómovia, či ľudia, ktorých iba podozrievali z možnej podpory partizánov.
Vraždy organizovalo Einsatzkommando 14, ktoré malo sídlo v Banskej Bystrici, no pomáhali im aj členovia 5. poľnej roty Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.  Pôvodne mali ľudí určených na popravu iba strážiť, no na popud nacistov sa ho aj priamo zúčastnili.
Boli po vojne súdení? Aké tresty dostali a aký nečakaný svedok proti nim svedčil? O masových vraždách v Kremničke, ktoré sú dôležitou súčasťou SNP a našej histórie sme v History podcaste hovorili s Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Povstaleckí generáli Golian a Viest

3.novembra 1944 boli povstaleckí generáli, Ján Golian a Rudolf Viest aj s niekoľkými členmi Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý ich sprevádzal na povstaleckom území, odhalení vo svojej skrýši  - v dome Jozefíny Rybárovej v obci Pohronský Bukovec.
Ján Golian a Rudolf Viest. Akí boli? Prečo boli v čele povstania práve oni? Ako došlo k ich zatknutiu a ako je možné, že dodnes s istotou nevieme ako a kde ich nacisti popravili?
Hosťom History podcastu je historik, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici, Marián Uhrín. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka jojhistory.sk. 

Prázdna stolička

Prázdna stolička. V každom z nás asi evokuje predstavu toho, kto na nej kedysi sedel a už nesedí.
V roku 1941 zostali na slovenských školách tisíce prázdnych stoličiek po študentoch židovského
vierovyznania, ktorí boli zo štúdia vylúčení.
Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove sa rozhodlo svojím študentom ukázať, kto kedysi sedával na tých nútene prázdnych stoličkách.
Projekt je taký úspešný, že z neho vznikla aj výstava, ktorú si môžete až do 25. októbra 2024 pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Deti v pracovných táboroch

9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Tento dátum je zvolený preto, pretože 9.9.1941 začal platiť tzv. Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.
Okrem iného hovorilo aj o pracovnej povinnosti pre ľudí, ktorí boli označení ako Židia, či židovskí miešanci.
Postupne na území vtedajšieho Slovenska vzniklo niekoľko pracovných táborov a pracovných stredísk. Do pracovných táborov boli deportované celé rodiny, čiže v nich žili aj deti. Koľko ich bolo, aký bol ich život v pracovnom tábore, ako sa jednotlivé tábory od seba líšili, v akých povolaniach a od koľkých rokov tam tieto deti pracovali, hovorí v History podcaste Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.
Fotografie použité vo video verzii podcastu sú zo zbierok Slovenského národného archívu. 

Francúzi v SNP

Tento rok si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania.
Zúčastnilo sa na ňom viac ako tridsať národov a národností. Jednu z najpočetnejších skupín tvorili Francúzi. V SNP ich bojovalo viac ako 450 a 107 z nich počas bojov padlo. Najznámejšie boje, ktorých sa zúčastnili, boli boje o Strečno v prvých dňoch povstania, ale bojovali počas celého trvania SNP a neskôr aj počas prechodu na partizánsky spôsob boja.
O tom, odkiaľ na Slovensko prichádzali, prečo boli ochotní sa povstania zúčastniť, v akých jednotkách pôsobili, kto im velil a ako si na boje na Slovensku spomínali po rokoch, keď chodili na pietne spomienky k pamätníku na Strečne, hovorí v 24podcaste Didier Rogasik, tlačový atašé na francúzskom veľvyslanectve, bývalý profesionálny vojak, ktorý sa s Francúzmi, bojujúcimi v SNP osobne poznal.

Imrich Karvaš očami vnučky

Veľké dejiny sú plné menších príbehov, na ktoré sa často zabúda. Poznáme hlavné postavy, doslova hlavných hrdinov zlomových situácií, ale už menej alebo vôbec nepoznáme príbehy ich najbližších.
Pri príležitosti 80. výročia SNP, sme sa na niektoré z nich rozhodli zmapovať.
Jednou z dôležitých postáv SNP je vtedajší guvernér Národnej banky, Imrich Karvaš.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi vymysleli plán ako na budúce povstalecké územie previezť zásoby
potravín, paliva, zdravotníckeho a iného materiálu a financie.
Ako sa toto jeho odvážne a statočné konanie odrazilo na ňom a na jeho rodine – s manželkou mali tri deti – sa porozprávame s Ľubicou Karvašovou, vnučkou Imricha Karvaša.