JOJ History

Tragédia Lidíc

10. jún 1942 - deň navždy spojený s tragédiou obce Lidice. 
Prečo si nacisti vybrali práve ju, keďže s ňou parašutisti Gabčík a Kubiš, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, nemali nič spoločné? 
Aké boli osudy obyvateľov obce? 
Prečo sa nacisti prepočítali, keď si z ničenia obce urobili filmový záznam a premietali ho? 
Ako vyzerala vlna solidarity, ktorá sa po zničení Lidíc zdvihla na celom svete? 
Prečo rodičia najmä v španielsky hovoriacich krajinách dávali svojim dcéram meno Lidice? 
Hosťom History podcastu je vojenský historik a riaditeľ Pamätníka Lidice, Dr. Eduard Stehlík. 
Budeme s ním hovoriť aj o tom, ako vníma to, že zodpovednosť za tragédiu Lidíc sa stále pripisuje parašutistom, či československej exilovej vláde. 

Slovensko na strane víťazov

Ľudácka Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939 bola počas vojny na strane nacistického Nemecka. Ako je teda možné, že sme po nej boli na strane víťazov a nie porazených? Čo nám k tomu dopomohlo a aké boli postoje západných spojencov k tejto téme?
Hovoríme o tom v History podcaste s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV
a Dokumentačného strediska holokaustu.

Posledné týždne vojny

Čo sa dialo na Slovensku počas posledných mesiacov vojny a bezprostredne po jej skončení?
Ako vyzerala každodennosť, boj o prežitie, oslobodenie a návrat k mieru? Ako sa spoločnosť
vysporiadala s kolaborantmi bývalého režimu? A chcela sa vôbec vysporiadať?
V History podcaste o tom hovoríme s historikom Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP
v Banskej Bystrici.

Milan Rastislav Štefánik z fondov Slovenského národného archívu

Milan Rastislav Štefánik – čo nám o ňom hovoria jeho poznámky, denníky, fotografie, či dokumenty z jeho ciest? Aká bola po nečakanej tragickej smrti jeho pozostalosť?
Časť z nej spravuje Slovenské národné múzeum, ktoré z nich urobilo zaujímavý výber a zostavilo z nich knihu: Veľký malý muž – Milan Rastislav Štefánik.
Pozvanie do History podcastu prijali jej autorky a zostavovateľky Miriam Kuzmíková a Erika Javošová.

Ako učit dejepis zaujímavo

Je učiteľom dejepisu a nemčiny. Svojím žiakom na hodinách nehovorí len o veľkých dejinách, ale učí ich aj tie miestne – čo sa dialo v meste, kde žijú a jeho okolí. A najviac sa zaoberá obdobím našich dejín, ktorému sa mnohí radšej vyhýbajú – druhej svetovej vojne, holokaustu a slovenským židom spod Tatier. Spolu so žiakmi znovuobjavili zabudnuté osudy obetí, vyčistili židovské cintoríny, píšu stredoškolské práce, s ktorými vyhrávajú súťaže zamerané na históriu.
Hosťom History podcastu je Vladimír Andráš.

Prvý transport - 25.3.1942

25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora.
Prečo v ňom boli práve slobodné, práceschopné dievčatá z východného Slovenska? 
Ako sa ich rodiny dozvedeli o tom, že ich dcéra je zaradená do transportu?
Kde ich sústredili predtým ako transport odišiel z Popradu?
O čom rozhorčene písal gardista, veliteľ zhromaždiska v Poprade, o podmienkach v ňom?
Odkedy vláda s transportami počítala? 
Prečo za každého deportovaného človeka platila Nemecku 500 ríšskych mariek?
 Aký bol osud lekára, Izáka Kaufmanna, ktorý bol v prvom transporte zaradený tiež a na zozname je uvedený pod číslo tisíc?
Na tieto aj ďalšie otázky v History podcaste odpovedá Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Listy Tisovi

Malý, päťročný Peter písal, že sa každý večer modlí za zdravie prezidenta Tisa. Mamička mu povedala, že keď bude dobrý, Ježiško mu prinesie najkrajší dar od pána prezidenta – myslela tým výnimku.
Gabriel, obuvnícky majster, prosí prezidentskú kanceláriu, aby mu nebrali jeho dielňu, pretože je od nej existenčne závislý. Odpoveď nikdy neprišla.
Rozhorčený obyvateľ Trenčína sa obrátil na prezidentskú kanceláriu ohľadom pohostinstva, ktoré vlastní Mária Š – Židovka. A pýta sa, ako je možné, že jej ho už dávno nevzali.
To sú tri z množstva listov, ktoré písali zúfalé obete alebo bezcharakterní ľudia, ktorí sa na ich nešťastí chceli buď priživiť alebo sa aspoň uistiť, že svoj diel nešťastia budú musieť prežiť.
O listoch prezidentovi Tisovi sa v History podcaste rozprávame s bádateľkou a autorkou knihy Slovutný pán prezident, historičkou Madeline Vadkerty, ktorá sa nimi zaoberá roky a prečítala ich v archíve stovky.

História archívov

Už vám niekedy niekto povedal, že máte niečo na rováši? A viete, že ten rováš mal podobu drevenej paličky?
Archívy na Slovensku sú plné zaujímavých dokumentov - či už kráľovských listín, dôležitých rozhodnutí, ale nájdete v nich napríklad aj vlčie uši. Tie musel ako prílohu žiadosti o vyplatenie odmeny za ochranu svojho stáda priložiť pastier, aby dokázal, že vlka skutočne zabil. 

Ján Smrek - Ján Čietek

Odsúdený k večitej žízni. Cválajúce dni. Iba oči. Básnik a žena.
Muž s jemnou, peknou tvárou, vyznávač života – jeho radostí, farieb a chutí.
Niekto, o kom by ste povedali, že sa narodil pod šťastnou hviezdou a vďaka tomu tvoril poéziu o láske a nadšenia zo života.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, mal však oveľa viac dôvodov byť zakríknutým, hanblivým človekom, ktorý čaká, kedy ho svet a ľudia zasa zradia, akú ranu mu uštedria – matka sa ho zriekla, narukoval do prvej svetovej vojny, z ktorej sa vrátil psychicky aj fyzicky vyčerpaný.
O Jánovi Smrekovi, jeho neobyčajnom živote, o vydávaní časopisu Elán, o jeho pôsobení na Úrade propagandy počas druhej svetovej vojny, a ďalších peripetiách v ňom, o ktorých sa v učebniciach literatúry nedočítate, sme sa v History podcaste rozprávali s Monikou Kaprálikovou, autorkou knihy Za hranicami provincie a tiež knihy - Komorne o Komornej knižnici, čo bol jeden z projektov činorodého Jána Smreka.

Hilda Hrabovecká: príbeh dievčaťa z prvého transportu, ktoré Auschwitz prežilo

Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove.  Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť.
O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z  Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. 
V rozhovore sa dozviete:
- prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú
- ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo
- akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala
- ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu
- čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny
- ako vnímala pochod smrti
- ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia