JOJ History

Príbeh Oskara Bubeňa

12.12.1944, bývalé povstalecké letisko Krtičná.
Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček.
Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu.
Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá. 
Práve o ňom, o jeho osude, o tom, čo vieme a nevieme, a prečo je dôležité túto tému otvárať, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom, ktorý sa dlhodobo venuje obdobiu SNP, represáliám a povojnovému vyrovnávaniu sa s minulosťou, Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV. 

Nenechali sa zlomiť

Nenechali sa zlomiť – to je názov knihy novinárky Sone Gyarfášovej, ktorá sa venuje zaznamenávaniu osudov ľudí prenasledovaných počas období neslobody v rokoch 1939-45 a 1948-1989. 
Pozná ich desiatky. 21 z nich spracovala v silnej knihe – v knihe výpovedí ľudí, ktorí sa stali politickými väzňami.
Vypočujte si History podcast o ľuďoch, ktorých nezlomila nespravodlivosť, ponižovanie, ani roky vo väzení. 
 

Najúspešnejšia gymnastka

Je držiteľkou dvoch olympijských medailí a najúspešnejšou slovenskou gymnastkou. No keďsa narodila, nikto by jej športovú kariéru nepredpovedal. Vyzeralo to totiž, že možno nebudevedieť ani chodiť.Dnes je to síce len spomienka, no nebyť jej otca a jeho tvrdohlavosti a odhodlanosti,Marianna Némethová Krajčírová by nebola Slovenskou gymnastkou 20. storočia (ocenenieudelené v roku 2016) ani Vyhlásená za Športovú legendu Slovenska, a nebola by ani družičkou nasvadbe Very Čáslavskej, po ktorej sa stala kapitánkou československého gymnastickéhodružstva.

História osobných dokladov

Každý z nás má v peňaženke aspoň jeden osobný doklad – no len málokto sa zamýšľa nad tým, aký dlhý a pestrý príbeh sa za nimi skrýva. Na čo slúžili vandrovné knižky? Ako vyzeral prvý občiansky preukaz? Aké rôzne informácie sa do osobných dokladov kedysi zapisovali? Čo sú tzv. Nansenove pasy?O téme osobných dokladov a iných verejných listín sa v History podcaste zhovárame s Máriou Mrížovou, riaditeľkou odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR.

Cesta ku chlebu

Hoci sa chlieb dnes považuje za symbol slovenskej tradície a pohostinnosti – spomeňme len vítanie hostí chlebom a soľou – jeho história u nás je pomerne mladá. Ešte pred rozšírením pečenia chleba tvorili základ stravy rôzne obilné kaše a placky. V tejto epizóde History podcastu sa s spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieme na to, ako a kedy sa chlieb stal bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka a čo jedli naši predkovia pred ním. 

Slovensko a vojna proti Poľsku

Začiatok 2. svetovej vojny sa najčastejšie opisuje ako útok nacistického Nemecka na Poľsko. Málokedy k tomu u nás dodáme – nacistického Nemecka a slovenských jednotiek. Šlo o slovenskú poľnú armádu Bernolák, pod velením Ferdinanda Čatloša, pod ktorého spadali tri pešie divízie - Jánošík, Škultéty a Rázus, ako aj formujúca sa Rýchla skupina.  Slováci obsadili dediny, ktoré považovali za svoje o ktoré prišli po Versaillskej zmluve, či Mníchovskej dohode. No nezastavili sa iba tam. Prenikli hlbšie do vnútrozemia a obsadili dokonca Zakopané. Nakoniec nám ho ale Hitler nedal. Prečo, ako to celé prebiehalo a čo samotnému útoku a zapojeniu sa slovenských jednotiek do neho predchádzalo, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom Igorom Bakom z Vojenského historického ústavu.
 

Zánik Rímskej ríše

Rímska ríša – najväčší štátny útvar staroveku. Dala nám mnohé objavy a vymoženosti, ktoré používame dodnes. Siahala od Británie smerom k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu.
Čo sa vlastne stalo, že toto impérium zaniklo? Aké sú hlavné príčiny a ako dlho to v skutočnosti trvalo? Ako to pocítili jej obyvatelia? Malo na to nejaký vplyv, viacerí známi vojvodcovia Rímskej ríše boli pôvodom Germáni?
V History podcaste hovoríme s archeológom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV. 

Návraty z vojny

2. svetová vojna sa v máji 1945 definitívne skončila. Čo to ale znamenalo pre tých, ktoríboli odvlečení alebo bojovali, či už v armáde alebo ako partizáni? Čo našli alebo aj nenašli, keď sa vracali domov? Akého privítania sa im dostalo?O tejto téme sa Veronika Homolová Tóthová v History podcaste rozpráva s publicistom Pavlom Vitkom. 

Mníchovská dohoda z pohľadu Britov

Mníchovskú dohodu vnímalo Československo ako zradu. Čechy a Morava prišli takmer o 30 % svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva. Nemecku pripadli časti republiky, kde bolo aj množstvo hospodársky dôležitých podnikov a železničných uzlov.
Z Mníchovskej dohody vyplynula aj tzv. Viedenská arbitráž, v ktorej si zasa na celý juh Slovenska a celú Podkarpatskú Rus nárokovalo Maďarsko.
Ako ale obdobie pred Mníchovskou dohodou a po nej vnímali vo Veľkej Británii?
Aké boli vzťahy Veľkej Británie a Československa pred rokom 1938?
Prečo bolo Československo považované u Britov za exotickú krajinu?
V čom sa britskí politici mýlili pri odhade Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho?
Čo bolo pre vtedajšiu britskú spoločnosť takým strašiakom, že väčšina ľudí podporovala podpis Mníchovskej dohody?
Prečo niekoľko desiatok bežných Britov prišlo po podpise Mníchovskej dohody pomáhať ľuďom do Československa?
Pozvanie do History podcastu prijal veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku a vyštudovaný historik, Nigel Baker.  

Tragédia Lidíc

10. jún 1942 - deň navždy spojený s tragédiou obce Lidice. 
Prečo si nacisti vybrali práve ju, keďže s ňou parašutisti Gabčík a Kubiš, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, nemali nič spoločné? 
Aké boli osudy obyvateľov obce? 
Prečo sa nacisti prepočítali, keď si z ničenia obce urobili filmový záznam a premietali ho? 
Ako vyzerala vlna solidarity, ktorá sa po zničení Lidíc zdvihla na celom svete? 
Prečo rodičia najmä v španielsky hovoriacich krajinách dávali svojim dcéram meno Lidice? 
Hosťom History podcastu je vojenský historik a riaditeľ Pamätníka Lidice, Dr. Eduard Stehlík. 
Budeme s ním hovoriť aj o tom, ako vníma to, že zodpovednosť za tragédiu Lidíc sa stále pripisuje parašutistom, či československej exilovej vláde.