JOJ History

Prvý transport - 25.3.1942

25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora.
Prečo v ňom boli práve slobodné, práceschopné dievčatá z východného Slovenska? 
Ako sa ich rodiny dozvedeli o tom, že ich dcéra je zaradená do transportu?
Kde ich sústredili predtým ako transport odišiel z Popradu?
O čom rozhorčene písal gardista, veliteľ zhromaždiska v Poprade, o podmienkach v ňom?
Odkedy vláda s transportami počítala? 
Prečo za každého deportovaného človeka platila Nemecku 500 ríšskych mariek?
 Aký bol osud lekára, Izáka Kaufmanna, ktorý bol v prvom transporte zaradený tiež a na zozname je uvedený pod číslo tisíc?
Na tieto aj ďalšie otázky v History podcaste odpovedá Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Listy Tisovi

Malý, päťročný Peter písal, že sa každý večer modlí za zdravie prezidenta Tisa. Mamička mu povedala, že keď bude dobrý, Ježiško mu prinesie najkrajší dar od pána prezidenta – myslela tým výnimku.
Gabriel, obuvnícky majster, prosí prezidentskú kanceláriu, aby mu nebrali jeho dielňu, pretože je od nej existenčne závislý. Odpoveď nikdy neprišla.
Rozhorčený obyvateľ Trenčína sa obrátil na prezidentskú kanceláriu ohľadom pohostinstva, ktoré vlastní Mária Š – Židovka. A pýta sa, ako je možné, že jej ho už dávno nevzali.
To sú tri z množstva listov, ktoré písali zúfalé obete alebo bezcharakterní ľudia, ktorí sa na ich nešťastí chceli buď priživiť alebo sa aspoň uistiť, že svoj diel nešťastia budú musieť prežiť.
O listoch prezidentovi Tisovi sa v History podcaste rozprávame s bádateľkou a autorkou knihy Slovutný pán prezident, historičkou Madeline Vadkerty, ktorá sa nimi zaoberá roky a prečítala ich v archíve stovky.

Ján Smrek - Ján Čietek

Odsúdený k večitej žízni. Cválajúce dni. Iba oči. Básnik a žena.
Muž s jemnou, peknou tvárou, vyznávač života – jeho radostí, farieb a chutí.
Niekto, o kom by ste povedali, že sa narodil pod šťastnou hviezdou a vďaka tomu tvoril poéziu o láske a nadšenia zo života.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, mal však oveľa viac dôvodov byť zakríknutým, hanblivým človekom, ktorý čaká, kedy ho svet a ľudia zasa zradia, akú ranu mu uštedria – matka sa ho zriekla, narukoval do prvej svetovej vojny, z ktorej sa vrátil psychicky aj fyzicky vyčerpaný.
O Jánovi Smrekovi, jeho neobyčajnom živote, o vydávaní časopisu Elán, o jeho pôsobení na Úrade propagandy počas druhej svetovej vojny, a ďalších peripetiách v ňom, o ktorých sa v učebniciach literatúry nedočítate, sme sa v History podcaste rozprávali s Monikou Kaprálikovou, autorkou knihy Za hranicami provincie a tiež knihy - Komorne o Komornej knižnici, čo bol jeden z projektov činorodého Jána Smreka.

Hilda Hrabovecká: príbeh dievčaťa z prvého transportu, ktoré Auschwitz prežilo

Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove.  Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť.
O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z  Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. 
V rozhovore sa dozviete:
- prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú
- ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo
- akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala
- ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu
- čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny
- ako vnímala pochod smrti
- ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia

Príbeh bratov

Príbeh štyroch bratov Čaplovičovcov je v mnohom typický pre turbulentné 20. storočie. V ich osudoch nájdete takéto príbehy - pochádzali z Kovačice, takže tesne pred vojnou a na jej začiatku pomáhali cez Juhosláviu utiecť tým, ktorí sa chceli dostať na Západ, jeden z nich priamo bojoval na západnom fronte, ďalší pôsobil pri exilovej vláde v Londýne, tretí sa zapojil do povstania, o ktorom po vojne napísal aj zakázanú knihu.  
Uverili vidine lepšej spoločnosti, ktorú sľubovali komunisti. Aj tak sa jeden z bratov nevyhol niekoľkomesačnému väzeniu a jeho rodina prenasledovaniu zo strany ŠtB.
V History podcaste sme hovorili s Dušanom Čaplovičom, ktorý si spomína na osud svojho otca, bojovníka z Tobruku a neskôr väzňa komunistickej ŠtB a svojich strýkov, z ktorých jedného učili, že je prípustné nútiť gazdov vstupovať do družstva aj tak, že bude ich deti spúšťať vo vedre do studne.  

Jediný oficiálny fotograf SNP

Anton Ivan Székely bol jediný oficiálny fotograf SNP. Ak ste videli nejakú fotografiu z povstania s veľkou pravdepodobnosťou ju urobil on, pretože stihol nafotiť a neskôr ukryť stovky snímok.
Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť k bojom, kto by fotografoval bombardovanie Bystrice z veže hodín na námestí, kto by dobrovoľne prešiel mínovým poľom.
O osude Antona Ivana Székelya, o tom, čo predchádzalo jeho odchodu na povstalecké územie z pracovného tábora pre Židov v Novákoch, aj o tom ako vnímal svoj prínos na zdokumentovaní povstania sa v History podcaste rozprávali s jeho dcérou Líviou Barutovou.

Ako sa nakrúcala Perinbaba

Perinbaba – rozprávkový príbeh desaťročia spojený s obdobím Vianoce. Niekto ho miluje ako celok, iný má z neho obľúbené hlášky ako A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša. 
V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimončič, hlavný kameraman TV JOJ.
V podcaste sa dozviete:
- ktorá scéna filmu bola najnebezpečnejšia
- čo všetko museli vymyslieť, aby vedeli zrealizovať náročné scény s lietajúcim Bandalírom
- ako si poradili s klaustrofóbiou Giulietty Masiny
- čo o Dodovi Šimončičovi povedal jej manžel Federico Fellini
- čo oceňuje na prístupe Juraja Jakubiska

Magické stridžie dni

Stridžie dni - ľúbostné veštenia na Katarínu, Ondreja, či Barboru, polievanie zasadenej halúzky čerešne vodou prinesenou iba v ústach, pichanie ihiel do vŕby, či kradnutie múky a dreva z domu, kde býval vyvolený. To sú niektoré tradície, ktoré sa týkajú predvianočného obdobia, ktorému sa hovorilo Stridžie dni. 
V History podcaste sa o nich rozprávame s etnologičkou Katarínou Nádaskou. 

Viestovci – príbeh jednej rodiny

Jednou z hlavných postáv Slovenského národného povstania bol generála Rudolf Viest. No nielen on sa z rodiny Viestovcov zapojil do odboja. Ak ste niekedy počuli o odbojovej skupine Flóra, svoje meno dostala po zakladateľke Květoslave Viestovej, švagrinej Rudolfa Viesta, manželke jeho mladšieho brata Dušana. Rodina Viestová aktívne bojovala za návrat demokratického Československa, rozumela hodnote a nevyhnutnosti slobody. Aj preto sa pre komunistický režim stala podozrivou a nepriateľskou.
Ako sa ich životy zmenili po februári 1948 a čo ako dieťa počúvala o generálovi Viestovi, sme sa v History podcaste rozprávali s pani Danou Viestovou, vnučkou generálovho brata Dušana a Květoslavy Viestovcov.

Masové vraždy v Kremničke - 80. výročie

5.novembra 1944 začalo v Kremničke, v protitankovej priekope masové vraždenie ľudí. Vo viacerých vlnách prebiehalo do marca 1945. Medzi 747 obetami bolo 478 mužov, 211 žien a 58 detí. Boli medzi nimi partizáni, povstaleckí vojaci, odporcovia režimu, Židia a Rómovia, či ľudia, ktorých iba podozrievali z možnej podpory partizánov.
Vraždy organizovalo Einsatzkommando 14, ktoré malo sídlo v Banskej Bystrici, no pomáhali im aj členovia 5. poľnej roty Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.  Pôvodne mali ľudí určených na popravu iba strážiť, no na popud nacistov sa ho aj priamo zúčastnili.
Boli po vojne súdení? Aké tresty dostali a aký nečakaný svedok proti nim svedčil? O masových vraždách v Kremničke, ktoré sú dôležitou súčasťou SNP a našej histórie sme v History podcaste hovorili s Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.