JOJ History

Máriu Janšákovú odviedli od chorého syna. Skončila v ľudáckom „prevýchovnom“ tábore v Ilave

Jedného večera roku 1939 odviedli Máriu Janšákovú z domu, kde sa starala o chorého syna. Myslela si, že ide len na krátky výsluch, no namiesto toho skončila vo väzbe a neskôr v zaisťovacom tábore v Ilave. Bez súdu, bez jasného obvinenia a bez informácie, ako dlho tam zostane. Jej prípad ukazuje, ako fungoval represívny systém vojnového Slovenského štátu.
Ilava nebola klasickým väzením, ale miestom, kde sa ľudia ocitli na základe rozhodnutia úradov. Väzni žili v izolácii, bez kontaktu s rodinou a bez základných práv. Príbeh Márie Janšákovej odhaľuje aj to, ako režim využíval tlak na rodiny a blízkych. Podcast s historičkou Marínou Zavackou približuje nielen jej osud, ale aj širší obraz fungovania tohto tábora.
Ako fungoval systém, v ktorom človek skončil vo väzbe bez súdu a bez rozsudku?
Prečo odviedli Máriu Janšákovú priamo z domu – a čo jej vlastne kládli za vinu?
Prečo sa z Ilavy stal nástroj zastrašovania celej spoločnosti?
Kto všetko sa do tábora dostával – len politickí odporcovia alebo aj „obyčajní“ ľudia?
Ako sa dalo zneužiť udanie či osobný konflikt na to, aby niekto skončil za mrežami?
Aké podmienky čakali väzňov a prečo bola izolácia taká účinná?
Ako väznenie jedného človeka ovplyvnilo jeho rodinu a každodenný život doma?
Prečo sa ľudia po prepustení báli hovoriť o tom, čo zažili?
Ako sa príbeh Márie Janšákovej podarilo zachytiť a prečo sa naň tak dlho zabúdalo?
Prečo je dnes dôležité tieto príbehy znovu pripomínať?

V 6 rokoch v Bergen-Belsene

Ako vyzerá svet, keď máte šesť rokov a ocitnete sa v koncentračnom tábore?
Pavel Kučera prežil Bergen-Belsen ako malé dieťa. Dodnes hovorí, že prežil aj vďaka svojej mame – tej, ktorá mu aj v najväčšom strachu dokázala dať pocit bezpečia, nádeje a istoty.

Príbeh Oskara Bubeňa

12.12.1944, bývalé povstalecké letisko Krtičná.
Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček.
Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu.
Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá. 
Práve o ňom, o jeho osude, o tom, čo vieme a nevieme, a prečo je dôležité túto tému otvárať, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom, ktorý sa dlhodobo venuje obdobiu SNP, represáliám a povojnovému vyrovnávaniu sa s minulosťou, Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV. 

Nenechali sa zlomiť

Nenechali sa zlomiť – to je názov knihy novinárky Sone Gyarfášovej, ktorá sa venuje zaznamenávaniu osudov ľudí prenasledovaných počas období neslobody v rokoch 1939-45 a 1948-1989. 
Pozná ich desiatky. 21 z nich spracovala v silnej knihe – v knihe výpovedí ľudí, ktorí sa stali politickými väzňami.
Vypočujte si History podcast o ľuďoch, ktorých nezlomila nespravodlivosť, ponižovanie, ani roky vo väzení. 
 

Najúspešnejšia gymnastka

Je držiteľkou dvoch olympijských medailí a najúspešnejšou slovenskou gymnastkou. No keďsa narodila, nikto by jej športovú kariéru nepredpovedal. Vyzeralo to totiž, že možno nebudevedieť ani chodiť.Dnes je to síce len spomienka, no nebyť jej otca a jeho tvrdohlavosti a odhodlanosti,Marianna Némethová Krajčírová by nebola Slovenskou gymnastkou 20. storočia (ocenenieudelené v roku 2016) ani Vyhlásená za Športovú legendu Slovenska, a nebola by ani družičkou nasvadbe Very Čáslavskej, po ktorej sa stala kapitánkou československého gymnastickéhodružstva.

História osobných dokladov

Každý z nás má v peňaženke aspoň jeden osobný doklad – no len málokto sa zamýšľa nad tým, aký dlhý a pestrý príbeh sa za nimi skrýva. Na čo slúžili vandrovné knižky? Ako vyzeral prvý občiansky preukaz? Aké rôzne informácie sa do osobných dokladov kedysi zapisovali? Čo sú tzv. Nansenove pasy?O téme osobných dokladov a iných verejných listín sa v History podcaste zhovárame s Máriou Mrížovou, riaditeľkou odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR.

Cesta ku chlebu

Hoci sa chlieb dnes považuje za symbol slovenskej tradície a pohostinnosti – spomeňme len vítanie hostí chlebom a soľou – jeho história u nás je pomerne mladá. Ešte pred rozšírením pečenia chleba tvorili základ stravy rôzne obilné kaše a placky. V tejto epizóde History podcastu sa s spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieme na to, ako a kedy sa chlieb stal bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka a čo jedli naši predkovia pred ním. 

Slovensko a vojna proti Poľsku

Začiatok 2. svetovej vojny sa najčastejšie opisuje ako útok nacistického Nemecka na Poľsko. Málokedy k tomu u nás dodáme – nacistického Nemecka a slovenských jednotiek. Šlo o slovenskú poľnú armádu Bernolák, pod velením Ferdinanda Čatloša, pod ktorého spadali tri pešie divízie - Jánošík, Škultéty a Rázus, ako aj formujúca sa Rýchla skupina.  Slováci obsadili dediny, ktoré považovali za svoje o ktoré prišli po Versaillskej zmluve, či Mníchovskej dohode. No nezastavili sa iba tam. Prenikli hlbšie do vnútrozemia a obsadili dokonca Zakopané. Nakoniec nám ho ale Hitler nedal. Prečo, ako to celé prebiehalo a čo samotnému útoku a zapojeniu sa slovenských jednotiek do neho predchádzalo, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom Igorom Bakom z Vojenského historického ústavu.
 

Zánik Rímskej ríše

Rímska ríša – najväčší štátny útvar staroveku. Dala nám mnohé objavy a vymoženosti, ktoré používame dodnes. Siahala od Británie smerom k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu.
Čo sa vlastne stalo, že toto impérium zaniklo? Aké sú hlavné príčiny a ako dlho to v skutočnosti trvalo? Ako to pocítili jej obyvatelia? Malo na to nejaký vplyv, viacerí známi vojvodcovia Rímskej ríše boli pôvodom Germáni?
V History podcaste hovoríme s archeológom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV. 

Návraty z vojny

2. svetová vojna sa v máji 1945 definitívne skončila. Čo to ale znamenalo pre tých, ktoríboli odvlečení alebo bojovali, či už v armáde alebo ako partizáni? Čo našli alebo aj nenašli, keď sa vracali domov? Akého privítania sa im dostalo?O tejto téme sa Veronika Homolová Tóthová v History podcaste rozpráva s publicistom Pavlom Vitkom.