JOJ History

Povstanie vo Varšavskom gete

Povstanie vo Varšavskom gete bol najväčší odbojový čin židov počas druhej svetovej vojny. Začalo sa 19. apríla 1943 a potlačené bolo 16. mája 1943.
Geto bolo vypálené, ľudia, ktorí nezahynuli priamo v ňom alebo sa im cez kanalizáciu nepodarilo ujsť do lesov, boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov.
Kto boli vedúce osobnosti povstania? Kto jednému z nich, Marekovi Edelmanovi, ktorý ako jeden z mála vďaka úteku prežil, na výročie povstania desaťročia posielal kyticu narcisov?
Veliteľ nacistických jednotiek, ktoré v gete zasahovali, Jürgen Stroop, bol počas Norimberského procesu odsúdený na trest smrti. Bol však následne vydaný do Poľska, kde ho súdili opäť a vo väzbe sa stretol s politickým väzňom nového, komunistického režimu Kazimierzom Mocarskim – z ich rozhovorov v cele vznikla kniha Rozhovory s katom.
V 24podcaste sa Veronika Homolová Tóthová rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu aj o tom ako geto vzniklo, koľko ľudí v ňom bolo väznených, pred akou dilemou stáli rodičia malých detí, a aj čo predchádzalo povstaniu v januári 1943.

Kamarátstvo počas ťažkých časov

Kto bol najlepším kamarátom Michala Strenka, Američana pôvodom zo Slovenska, známeho z fotografie vojakov dvíhajúcich vlajku na ostrove Iwo Jima?
Na koho do smrti spomínal a ďakoval za záchranu života Augustín Hasidlo, ktorý pri bojoch na Dukle prišiel o ruku?
Ako vzniklo priateľstvo medzi rozvážnym Ivanom Ottom Schwarzom a prchkým bitkárom Miroslavom Štípom?
O kamarátstve v ťažkých časoch vojny, o pripomínaní pamiatky svojho kamaráta, o záchrane života, či o podpore aj dlho po skončení vojny prišiel v troch zaujímavých príbehoch porozprávať Veronike Homolovej Tóthovej do 24 podcastu Pavol Vitko.

Jozef Gabčík - 111. výročie narodenia

Jozef Gabčík, člen výsadku Anthropoid, ktorý spolu s Janom Kubišom vykonali atentát na Zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Mladý muž zo skromných pomerov, ktorého otec bol niekoľkokrát za prácou v Amerike, či Argentíne.
Odhodlaný vojak, ktorý už v roku 1939 zo Slovenska, kde sa mu nepáčilo správanie gardistov, ušiel, aby bojoval za obnovu slobodného, demokratického Československa. V týchto dňoch si pripomíname 111. Výročie jeho narodenia.
 
Vypočujte si podcast o tomto odvážnom presvedčenom Čechoslovákovi. Dozviete sa o jeho rodičoch, súrodencoch, o jeho vojenskej kariére, úteku do Poľska a následných bojoch vo Francúzsku, výcviku vo Veľkej Británii, zoskoku do Protektorátu, pri ktorom sa zranil, ale aj o ľuďoch, ktorí parašutistom pomáhali a bez ktorých by atentát vykonať nevedeli.
Povieme Vám aj to ako reagoval Gabčíkov otec, keď mu v júni 1942 oznámili, že jeho syn zahynul a prečo Ferdinanda Gabčíka chceli za jeho slová na dva týždne uväzniť.
 
Hosťom Veroniky Homolovej Tóthovej bol v 24 podcaste Martin Posch, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu.

Rod Sztáray/Stárai

Z ich rodu pochádzala dvorná dáma cisárovnej Sissi, ktorá pri nej bola aj v čase, keď ju pilníkom na ulici vo Švajčiarsku napadol atentátnik. Volala sa Irma Sztáray.Nebola to prvá dvorná dáma, ktorá pochádzala z tohto rodu – Anna Sztáray bola dvornou dámou dcéry Márie Terézie, Márie Kristíny.Prečo si obe šľachtičné vybrali dvorné dámy z tohto rodu, ktorý je spätý s obcou Staré a Michalovcami?Čo to znamenalo stať sa dvornou dámou?Ako dlho boli v službe?Aký bol ich život po jej ukončení?Prečo Sztárayovci odišli zo svojho kaštieľa?A ako Mária Terézia riešila manželské nezhody v tomto rode?Hosťami Veroniky Homolovej Tóthovej boli v 24 podcaste riaditeľka Zemplínskeho múzea, Stanislava Rovňáková a kurátor-historik zbierky histórie, Martin Molnár.

Prvý transport Židov zo Slovenska

25. marca 1942 bol zo Slovenska, konkrétne z Popradu, vypravený prvý transport do koncentračného tábora. Išlo o 999 mladých slobodných dievčat a žien nad šestnásť rokov. Smerovali do Auschwitzu.
Netušili kam ich vezú, verili, že tam budú pracovať.
Nevieme presne, koľko z nich prežilo a dočkalo sa oslobodenia, ale historici najčastejšie uvádzajú, že ich mohlo byť asi dvadsaťpäť.
Čo ich pri príchode čakalo, aké podmienky vládli v tábore, kedy začali aj tieto dievčatá zo Slovenska stavať Birkenau, ako ich miestni privítali, keď sa po vojne vrátili.
Na všetky tieto otázky v 24 podcaste odpovie historik Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi, ktorý sa s viacerými preživšími stretol a s niektorými z nich nakrútil aj krátke dokumentárne filmy. V podcaste si budete môcť vypočuť autentické výpovede Hildy Hraboveckej, Laury Špánikovej a Edity Grosmanovej.
S Martinom Korčokom sa rozprávala editorka @jojhistorysk Veronika Homolová Tóthová.  

Ghost army- Armáda duchov

Používali nafukovacie tanky, delá, či nákladiaky. Vytvárali falošnú zvukovú kulisu presúvajúcej sa armády, či vysielali správy tak, aby ich nepriateľ zachytil.Ich najznámejšou akciou bola spolupráca pri D-day, vylodení v Normandii.Aké boli úlohy tzv. Ghost army, armády duchov?Tvorilo ju približne tisíc vojakov a sto dôstojníkov, dokázala však presvedčit nacistov, že ju tvorí až 40-tisíc mužov a prislúchajúce množstvo techniky.Desaťročia po vojne boli informácie o ich pôsobení prísne tajné.V 24 podcaste sa o tejto špeciálnej súčasti americkej armády rozprávala s historikom Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Martinom Poschom redaktorka TV JOJ Veronika Homolová Tóthová.

Čo vedia Slováci o období 1939-45?

Kto boli kľúčoví politickí predstavitelia Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945?
Čo znamená výraz arizácia?Koľko ľudí židovského pôvodu bolo počas deportácií zo Slovenska odvlečených?Máme si tieto historické fakty pripomínať, alebo je už čas na ne radšej nespomínať?Odkiaľ čerpáte informácie o holokauste?Toto sú niektoré z otázok, ktoré boli súčasťou reprezentatívneho prieskumu “Ľudácka slovenská republika 1939-1945 a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti”.
Prieskum bol prezentovaný pri príležitosti vyhlásenia samostatnosti Slovenska, ktoré sa udialo 14. marca 1939.
V 24podcaste výsledky tohto prieskumu prezentuje historik z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Ján Hlavinka.
Okrem jednotlivých otázok s Veronikou Homolovou Tóthovou bližšie rozobrali napríklad tzv. prezidentské výnimky, či proces arizácie.

Viliam Gerik

Viliam Gerik je pre jedných výborný telegrafista, výsadkár, ktorý mal veľkú smolu. Pre iných zradca, ktorý sa po neúspešných pokusoch o nadviazanie spolupráce s odbojom rozhodol prihlásiť na protektorátnej policajnej stanici. Naivne veril, že ho neodovzdajú gestapu.
To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.
Viliama Gerika priviezli aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov.
Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo kázalo kontaktovať nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto poslali do koncentračného tábora v Dachau.
Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa ujsť. Sám sa prišiel prihlásiť úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.
Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.
Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubišaa ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či prenasledovanie ďalších ľudí.
Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdil súd na trest smrti obesením.

Čechoslováci v gulagu

Hovorí sa o ľuďoch, ktorí boli odvlečení do gulagov, no skratka GULAG neoznačuje tábor. V obrovskej sieti táborov, ktorých bolo až okolo päťsto, bolo väznených odhadom 15- 18 miliónov ľudí. A minimálne 1,5 milióna tam na následky krutého zaobchádzania, katastrofálne hygienické podmienky, nedostatok jedla, otrockú prácu, či po útoku iných, najmä kriminálnych väzňov, alebo strážcov zahynulo.
Gulagmi prešli a aj v nich zahynuli tisíce Čechoslovákov. Presné čísla dodnes nevieme.
Ako a prečo sa vôbec cudzí štátni príslušníci dostávali do týchto táborov?
A prečo sa stávalo, že ich po odpykaní trestu, či po amnestii niekedy Československo nechcelo prijať späť?
O týchto témach sa v 24podcaste budeme rozprávať s Petrom Juščákom, publicistom, spisovateľom, ktorý sa tejto časti našich dejín venuje už desaťročia.

Sto statočných - vojnoví veteráni

O jednom hrdinovi zo Slovenského národného povstania zistil, že sa po vojne živil v cirkuse ako kaskadér - jazdil na motorke v železnej guli. Pozná aj príbeh dlhé roky spriatelených rodín, ktorých rozdelila druhá svetová vojna - najmä to, že člen jednej z tých rodín mal zodpovednosť za to, že väčšina tej druhej rodiny bola zavraždená. Volali sa Schlessingerovci a Tisovci.
Asi nikto iný na Slovensku sa nerozprával s toľkými vojnovými veteránmi ako on.
Zaznamenal osudy desiatok frajerov, ako im hovorí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne - na západnom,či východnom fronte alebo v Slovenskom národnom povstaní.
Z jeho článkov a statusov je vždy cítiť ako si ich odvahu a statočnosť váži.
Hosťom 24 podcastu je Pavol Vitko, novinár, publicista, venujúci sa zaznamenávaniu osudov vojnových veteránov.