JOJ History

D- Day: Vylodenie v Normandii

D-Day, vylodenie v Normandii a operácia Overlord. Odkedy sa o nej uvažovalo a čo nakoniec rozhodlo, že sa uskutoční 6. júna 1944? Prečo to Nemcov prekvapilo?
Ako sa pod úspešnosť operácia podpísala aj tzv. Ghost army, Armáda duchov?
A vie sa vôbec, koľko čechoslovenských vojakov pochádzajúcich zo Slovenska sa
vylodenia a následných bojov zúčastnilo?
Hosťom 24podcastu bol Martin Posch z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Svadba na treťom rande

Najskôr sa zamiloval do jej hlasu, ktorý počas vojny počúval v pokynoch z riadiacej veže v Royal air force.
Stretli sa až tesne pred koncom vojny, kedy sa zasa ona zamilovala do neho na prvý pohľad. Pri treťom rande sa počas vychádzky vzali, no na druhý deň ráno on odlietal naspäť do Československa. Ona za ním prišla až o pol roka. Mikuláš a Margaret Grofčíkovci.
V prípade manželov Petrákovcov trvalo odlúčenie celú vojnu – pán Anton spoznal pani Rudolfínu krátko pred začiatkom vojny, no keďže odmietol slúžiť štátu, ktorý bol spojencom nacistov, ušiel a vo Veľkej Británii pôsobil napríklad ako inštruktor výsadkárov, zúčastnil sa vylodenia v Normandii, obliehal Dunkerque a za svoju statočnosť získal vyznamenanie od maršála Montgomeryho.
Tretím príbehom je príbeh manželov Žbirkovcov, ktorí sa zoznámili v pube. A to tak, že pán Šimon Žbirka pani Ruth nepozval na drink, pretože sa bál, aby ho neodmietla, ale vypil ten jej, aby ju iste zaujal. Čo sa mu aj podarilo.
Hosťom druhej časti 24podcastu „Láska vo vojne a po nej“ bol opäť publicista Pavol Vitko. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Láska v čase vojny

Aj vo vojnových časoch ľudia nachádzajú nové priateľstvá, či lásku. Ailsa sa zamilovala do slovenského vojaka Alexandra na prvý pohľad. Volali ich slovensko-anglickí Rómeo a Júlia. Boli spolu aj na zásnubách neskoršej panovníčky Alžbety II. Po vojne sa vzali a prišli žiť do Československa. Pán Doman sa pre svoje pôsobenie v Londýne počas vojny stal nepriateľom štátu. Hovorili mu, že by si mohol zachovať svoje postavenie v armáde, ak sa rozvedie so svojou imperialistickou manželkou, aby tak preukázal vernosť Československej republike V tom čase mali už dvoch malých synov. Alexander Doman nadriadeným odpovedal: „ani za dve Československé republiky sa s ňou nerozvediem“! Viera Ivanovna Kretivová sa na Slovensko dostala ilegálne. Vzal ju so sebou, aby ju zachránil, slovenský vojak, ktorý bojoval na Ukrajine. A ako pani Viera s nehou spomínala, nikdy netlačil, aby si ho z vďačnosti vzala, aj keď on už do nej zamilovaný. Tretí príbeh v našom podcaste je novodobý – o láske, ktorá vznikla na vojenskej misii na Cypre. A opäť ide o Slováka a Britku. Hosťom 24podcastu bol publicista Pavol Vitko, s ktorým sa rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Oskar Schindler- Príbeh záchrany

V druhej časti podcastu o Oskarovi Schindlerovi sa podrobne pozrieme na príbeh záchrany ľudí, ktorých zamestnával vo svojich továrňach.
Kedy s tým začal?
Ako je možné, sa mu to darilo až do konca vojny, aj keď bol niekoľkokrát zatknutý, práve preto, že sa gestapu jeho snahy nepáčili?
Kto zostavil slávny Schindlerov zoznam a prečo z neho boli niektorí ľudia vyškrtnutí a nahradení inými?
Bol Schindler osobne v Auschwitzi, aby vyjednal prepustenie transportu žien z jeho továrne, ktorý tam poslali? Alebo za seba poslal svoju milenku?
Z akého dôvodu dali väzni zamestnaní v Schindlerovej továrni jeho manželke prezývku Anjel z Brnenca?

Príbeh Oskara Schindlera

Jeden z najznámejších príbehov záchrany Židov počas druhej svetovej vojny pozná väčšina ľudí vďaka hollywoodskemu veľkofilmu Schindlerov zoznam.
Príbeh Oskara Schindlera je však v skutočnosti ešte zložitejší, v niektorých častiach nejednoznačnejší a obchádza ďalšiu dôležitú postavu tohto príbehu – Oskarovu manželku Emíliu Schindlerovú.
Vypočujte si príbeh o tom ako sa z ľahkovážneho mladého muža, ktorého vylúčili zo školy, bol niekoľkokrát súdne trestaný a pre jeho životný štýl ho v rodných Svitavách nazývali Schindler – švindler, stal záchranca stoviek ľudí.
A aký podiel na tom celom mala jeho manželka Emília.
Hosťom 24 podcastu je Monika Němcová, historička z Mestského múzea a galérie vo Svitavách, kde sa Oskar Schindler narodil 28.4. 1908, ciže pred 115 rokmi. 

Povstanie vo Varšavskom gete

Povstanie vo Varšavskom gete bol najväčší odbojový čin židov počas druhej svetovej vojny. Začalo sa 19. apríla 1943 a potlačené bolo 16. mája 1943.
Geto bolo vypálené, ľudia, ktorí nezahynuli priamo v ňom alebo sa im cez kanalizáciu nepodarilo ujsť do lesov, boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov.
Kto boli vedúce osobnosti povstania? Kto jednému z nich, Marekovi Edelmanovi, ktorý ako jeden z mála vďaka úteku prežil, na výročie povstania desaťročia posielal kyticu narcisov?
Veliteľ nacistických jednotiek, ktoré v gete zasahovali, Jürgen Stroop, bol počas Norimberského procesu odsúdený na trest smrti. Bol však následne vydaný do Poľska, kde ho súdili opäť a vo väzbe sa stretol s politickým väzňom nového, komunistického režimu Kazimierzom Mocarskim – z ich rozhovorov v cele vznikla kniha Rozhovory s katom.
V 24podcaste sa Veronika Homolová Tóthová rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu aj o tom ako geto vzniklo, koľko ľudí v ňom bolo väznených, pred akou dilemou stáli rodičia malých detí, a aj čo predchádzalo povstaniu v januári 1943.

Kamarátstvo počas ťažkých časov

Kto bol najlepším kamarátom Michala Strenka, Američana pôvodom zo Slovenska, známeho z fotografie vojakov dvíhajúcich vlajku na ostrove Iwo Jima?
Na koho do smrti spomínal a ďakoval za záchranu života Augustín Hasidlo, ktorý pri bojoch na Dukle prišiel o ruku?
Ako vzniklo priateľstvo medzi rozvážnym Ivanom Ottom Schwarzom a prchkým bitkárom Miroslavom Štípom?
O kamarátstve v ťažkých časoch vojny, o pripomínaní pamiatky svojho kamaráta, o záchrane života, či o podpore aj dlho po skončení vojny prišiel v troch zaujímavých príbehoch porozprávať Veronike Homolovej Tóthovej do 24 podcastu Pavol Vitko.

Jozef Gabčík - 111. výročie narodenia

Jozef Gabčík, člen výsadku Anthropoid, ktorý spolu s Janom Kubišom vykonali atentát na Zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Mladý muž zo skromných pomerov, ktorého otec bol niekoľkokrát za prácou v Amerike, či Argentíne.
Odhodlaný vojak, ktorý už v roku 1939 zo Slovenska, kde sa mu nepáčilo správanie gardistov, ušiel, aby bojoval za obnovu slobodného, demokratického Československa. V týchto dňoch si pripomíname 111. Výročie jeho narodenia.
 
Vypočujte si podcast o tomto odvážnom presvedčenom Čechoslovákovi. Dozviete sa o jeho rodičoch, súrodencoch, o jeho vojenskej kariére, úteku do Poľska a následných bojoch vo Francúzsku, výcviku vo Veľkej Británii, zoskoku do Protektorátu, pri ktorom sa zranil, ale aj o ľuďoch, ktorí parašutistom pomáhali a bez ktorých by atentát vykonať nevedeli.
Povieme Vám aj to ako reagoval Gabčíkov otec, keď mu v júni 1942 oznámili, že jeho syn zahynul a prečo Ferdinanda Gabčíka chceli za jeho slová na dva týždne uväzniť.
 
Hosťom Veroniky Homolovej Tóthovej bol v 24 podcaste Martin Posch, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu.

Rod Sztáray/Stárai

Z ich rodu pochádzala dvorná dáma cisárovnej Sissi, ktorá pri nej bola aj v čase, keď ju pilníkom na ulici vo Švajčiarsku napadol atentátnik. Volala sa Irma Sztáray.Nebola to prvá dvorná dáma, ktorá pochádzala z tohto rodu – Anna Sztáray bola dvornou dámou dcéry Márie Terézie, Márie Kristíny.Prečo si obe šľachtičné vybrali dvorné dámy z tohto rodu, ktorý je spätý s obcou Staré a Michalovcami?Čo to znamenalo stať sa dvornou dámou?Ako dlho boli v službe?Aký bol ich život po jej ukončení?Prečo Sztárayovci odišli zo svojho kaštieľa?A ako Mária Terézia riešila manželské nezhody v tomto rode?Hosťami Veroniky Homolovej Tóthovej boli v 24 podcaste riaditeľka Zemplínskeho múzea, Stanislava Rovňáková a kurátor-historik zbierky histórie, Martin Molnár.

Prvý transport Židov zo Slovenska

25. marca 1942 bol zo Slovenska, konkrétne z Popradu, vypravený prvý transport do koncentračného tábora. Išlo o 999 mladých slobodných dievčat a žien nad šestnásť rokov. Smerovali do Auschwitzu.
Netušili kam ich vezú, verili, že tam budú pracovať.
Nevieme presne, koľko z nich prežilo a dočkalo sa oslobodenia, ale historici najčastejšie uvádzajú, že ich mohlo byť asi dvadsaťpäť.
Čo ich pri príchode čakalo, aké podmienky vládli v tábore, kedy začali aj tieto dievčatá zo Slovenska stavať Birkenau, ako ich miestni privítali, keď sa po vojne vrátili.
Na všetky tieto otázky v 24 podcaste odpovie historik Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi, ktorý sa s viacerými preživšími stretol a s niektorými z nich nakrútil aj krátke dokumentárne filmy. V podcaste si budete môcť vypočuť autentické výpovede Hildy Hraboveckej, Laury Špánikovej a Edity Grosmanovej.
S Martinom Korčokom sa rozprávala editorka @jojhistorysk Veronika Homolová Tóthová.