JOJ History

Ilegálne vysielanie - august 1968

Predstavte si, že sa zobudíte a v uliciach vášho mesta sú tanky a vojaci so zbraňami. Nikto nevie, čo sa vlastne deje, snažíte sa získať informácie a tak zapnete rádio. 
Postupne ale jednotlivé redakcie, ktoré bežne vysielali, vysielať prestávajú. Ľudia strhávajú značky, aby sťažili postup okupantov, píšu na steny heslá, stavajú sa na odpor. A aj novinári sa snažia v tej ťažkej, neprehľadnej situácii spoločnosti dodať informácie, upokojiť, pomôcť. Niektorým sa to darí aj po obsadení ich redakcie vojakmi, vysielajú utajene z rôznych miest.
Československému rozhlasu, štúdiu Banská Bystrica sa darilo vysielať celý deň 21.augusta 1968. Keď ich štúdio v noci obsadili vojaci, presúvali sa po rôznych miestach až do 2.septembra 1968.  Jedným z redaktorov, ktorí prinášali správy a chodili do terénu zisťovať, čo sa kde deje, bol v augustových a septembrových dňoch roku 1968 aj vtedy 23-ročný Fedor Mikovič.
V 24podcaste sa s ním rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Príbeh Hely Volanskej

9. septembra si na Slovensku pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Obeťami holokaustu nie sú len tí, ktorí počas neho zahynuli vo vyhladzovacích táboroch, či z inej príčiny. Obeťami sú aj tí, ktorí prežili. Napríklad tak, že sa režimu postavili na odpor, keď na to dostali príležitosť.
O jednej takejto obdivuhodnej žene sa dnes budeme rozprávať. Narodila sa v Poľsku, na Slovensku vyštudovala medicínu, stala sa chirurgičkou, no zakrátko aj väzenkyňou v Ilave aj v Novákoch.  
Zúčastnila sa Slovenského národného povstania, v ktorom sa však podľa jej spomienok, ktoré spísala v knihe Ako na cudzej svadbe, nie vždy medzi spolubojovníkmi cítila pre svoj pôvod vítaná.
O Hele Volanskej, jej príbehu odvahy a odboja, aj o tom ako žila po vojne, hovorí Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. 

Špeciálne operácie v SNP

Počas Slovenského národného povstania na povstaleckom území pôsobilo viacero tajných služieb.
Vyslali na naše územie svojich agentov, ktorí mali rôzne úlohy. Jednou z najdôležitejších, bolo nadviazanie rádiového spojenia s povstaleckým územím.
Osud viacerých členov týchto výsadkov bol tragický – potýkali sa s nedôverou okolia, ale aj priamou zradou domácich, ktorá spôsobila napríklad smrť člena výsadku Courier 5, Františka Hollého.
Agent operácie Karas bol zatknutý spolu s generálmi Viestom a Golianom a dvaja z troch členov operácie Manganese boli zastrelení nemeckou jednotkou
Odkiaľ na Slovensko tieto výsadky prichádzali?
Aký výcvik mali a ako ovplyvnili priebeh povstania?
V 24podcaste o tejto téme hovorí Martin Posch, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

2. československá paradesantná brigáda

Slovenskí vojaci bojovali počas druhej svetovej vojny po boku nacistického Nemecka. Nie všetkým to však bolo po vôli a množili sa dezercie.
Zo zajatých slovenských vojakov sa vyformovala 2. československá paradesantná brigáda. Vypočujte si príbehy štyroch jej členov, s ktorými sa stretol publicista Pavol Vitko.

Atmosféra starých vlakov

Čaro starých vlakov, sila parných rušňov, tajomstvá salónnych vozňov. Svet železníc je stále fascinujúcim miestom. 
Miestom, kde môžete naraziť na vagón, ktorý slúžil cisárovi Františkovi Ferdinandovi a neskôr sa stal kanceláriou, či na salónny, krásnymi drevenými intarziami zdobený vagón Miklósa Horthyho, ktorý československá vláda na konci vojny zhabala a využívali ho ešte aj komunistickí predstavitelia, až po vagón, v ktorom sa stretli Dubček s Brežnevom. 
Dozviete sa aj, dokedy na Slovensku fungovali parné rušne, prečo sa lokomotívy začali odlišovať farebnými pásmi, ale aj to, že bez dobrovoľníkov by sme zachraňovať staré vlaky nevedeli. 
Vypočujte si podcast s Michalom Tunegom, riaditeľom Železničného múzea Slovenskej republiky, kde sa o vlakoch a vláčikoch dozviete oveľa viac. 

Slobodní československí veteráni

Prečo by Slováci mali poznať najväčší vojenský cintorín vo Veľkej Británii Brookwood alebo zámok a zámockú záhradu Cholmondeley?
Sú totiž spojené s československými vojakmi a vojnovými veteránmi. Tými, ktorí boli ochotní za obnovu Československa a jeho slobodu a demokraciu bojovať v zahraničí, na západnom fronte.
Ich pamiatku zachováva Pamätná asociácia za slobodných Československých veteránov.
Kto a kedy ju založil? Prečo má priamo v názve slovo „slobodný“, ako aj osudy viacerých z československých vojnových veteránov, si priblížime s Martou Majerčík, medzinárodnou tajomníčkou Pamätnej asociácie slobodných československých veteránov, ktorá má anglickú skratku MAFCSV.

Odkedy chodíme na dovolenky?

Dovolenka- pre väčšinu z nás bežná súčasť leta.
Niekto ju začne riešiť už v zime, urobí si zoznam, čo chce na dovolenke vidieť, zažiť, či ochutnať.
Iní sa rozhodnú na poslednú chvíľu kam pôjdu a ďalších chodia roky na to isté miesto.
Téma dovoleniek je aj častou témou konverzácie medzi priateľmi, kolegami, či známymi.
Odkedy však na tie naše dovolenky chodíme?
A kam sme na ne najčastejšie začali chodiť?
O začiatkoch dovoleniek, obľúbených miestach, či úplne odlišnom spôsobe prípravy garderóby na dovolenku kedysi a dnes bude v 24 podcaste hovoriť historička a etnologička Katarína Nádaská.

Chorváti na Slovensku

Keď sa povie Chorvátsko, predstavíme si dovolenku a desaťtisíce Slovákov, ktorí sa tam v lete k moru presúvajú. No kedysi bol pohyb ľudí opačný a Chorváti utekali na územie dnešného Slovenska v niekoľkých vlnách. Kam najčastejšie smerovali? Ktoré zaniknuté obce obnovili? Prečo nemuseli niekoľko rokov platiť dane? Čo majú spoločné s Prezidentským palácom v Bratislave? V ktorej obci sa ešte aj po vojne vyučovalo po chorvátsky? Dejiny Chorvátov na území dnešného Slovenska nám predstaví hosť 24podcastu, Andrej Solár, riaditeľ Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. Zhovárala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka @jojhistory.sk.

Čím žila v histórii slovenská rodina?

Čo pre rodiny na území dnešného Slovenska znamenalo zrušenie nevoľníctva a neskôr aj poddanstva?
V akom veku bolo dievča považované za súce na vydaj?
Museli mať veno aj chudobné dievčatá?
Aká bola priemerná dĺžka života v období druhej polovice 19. storočia?
V aktuálnom vydaní podcastu sa budeme zhovárať o rodine, slovenskej rodine v histórii a o tom, čím žila.
Pozvanie do 24podcastu prijala Katarína Nádaská, historička a etnologička. Rozprávala sa s ňou Veronika Homolová Tóthová, editorka @jojhistory.sk.

Zachovávanie spomienok

Jej prvým respondentom ohľadom politických väzňov bol Anton Srholec. S Jurajom Anoškinom, ktorý bol odsúdený spolu so svojou sestrou prešla miesta jeho väznenia v uránových baniach. Priniesla reportáže o tom, ako si bývalí pohraničníci odovzdávali medaile za vzornú službu rok po páde režimu. Upozorňovala na to, ako aj demokratický režim pokračuje nespravodlivosti voči politických väzňom – ich dôchodky boli omnoho menšie ako ich prenasledovateľov a väzniteľov. Publicistka, rozhlasová a televízna reportérka, Soňa Gyarfášová bola hosťkou 24 podcastu. Rozprávala sa s ňou Veronika Homolová Tóthová.